Crazy Stupid Love (FF R5+Riker Lynch) DOKONČENÉ ✅

Oci?

ĽUDIA EŠTE ŠTYRI DNI DO KONCERTU!!! KTO SA TEŠÍ JAK JA...ASI BY SOM MALA PRESTAŤ DRŽAŤ TEN CAPS LOCK ŽE??? Ale nie, teraz k poviedke, dúfam že sa bude kapča páčiť, ale keďže som neuveriteľne nedočkavá a teším sa neviem či budú ďalšie kapitoly, asi až neskôr...dúfam že sa na mňa za to nebudete hnevať? Ale dúfam že sa vám bude kapča páčiť...

Sestrička otvorila dvere a prišla s najlepšou správou akú mohla doniesť...od nadšenia som objal ju a aj Aliciu.

„Obaja prijali krv...budú v poriadku," znela veta.

-O dve hodiny neskôr-

„Rocky neskáč už.." zavrčala podráždene Alicia, ktorá už dobré dve hodiny počúva moje nadšené jásanie a pozerá sa na moje skoky.

„Dobre...už sedím," zaškeril som sa a sadol si na stoličku, v tú ranu ako som si sadol...zazvonil mi mobil, „Áno?"

„Rocky?" ozval sa dievčenský hlas.

„Delly? Čo potrebuješ...som v-" prerušila ma.

„V nemocnici viem...musíš prísť domov, otec zúri a hľadá ťa," zakňučala, znelo to ako keby doplakala...

„Delly...ty si plakala?" preľaknuto som vychrlil otázku, „Rocky. Prosím. Ťa. Príď. Domov."

„Hneď som tam..." odsekol som a položil hovor, Alicia sa na mňa prekvapene pozrela, „Kam ideš?"

„Domov..niečo sa deje, keby sa niečo stalo tým dvom volaj," rázne som sa ozval a vybehol z izby, „Dobre," ozval sa tychý krik smerujúci od Alicii.

Pohľad Alicia-

Rocky niekam ušiel, ale kam...čo sa tam stalo? Čo?

Keby som mu povedala že idem s ním...zamkne ma v izbe a kľúčik zhltne. Nie veľmi nadšená som sa postavila z tvrdej nemocničnej stoličky a šla sa pozrieť na Angee. Otvorila som dvere a vošla do izby...

Prišla som k jej posteli a sadla si na kraj tak, aby som jej nesadla na ruku...

„Neboj...už to bude dobré," zašepkala som pri nej, skoro nepočuteľne. Modlila som sa aby bola v poriadku, bez nej by som sa nielen nudila, ale ani by môj život nebol taký ako predtým...táto osôbka mi ho prevrátila hore nohami, nikdy by som nestretla Rocky a nikdy by som nezačala veriť na zázraky...myslela som že sa niekto ako Riker nezmení, ale hovorí sa: NEVER SAY NEVER!

Takto som sedela dokým neprišla sestrička a nevyhodila ma z tade...unavenými krokmi som prešla do druhej izby v ktorej ležal človek, ktorému som neverila ani nos medzi očami...vždy som si myslela že je necitlivý a zlý...no on ukázal svoju dobrú stranu. Myslela som že nikdy nebudeme kamaráti, ale to sa ani nestalo...síce ma veľa krát sklamal, ale aj prekvapil.

Sadla som si na posteľ vedľa a pozrela sa na neho, „Vidíš čo dokáže láska...zmenil si sa. Nepoznala som ťa takého to," zašepkala som.

„Myslím že to nevedel nikto," ozval sa mužský hlas od môjho chrbta, prudko som sa otočila a pozrela sa na staršieho chlapa, ktorý bol celkom vysoký...mohol mať asi cca 50 no inak vyzeral dobre..

„Ak sa môžem spýtať, kto ste?"

„Will Lynch...som otec Rikera a Rocky, Rossa a Rydel.." povedal sklesnuto, spadla mi sánka...tá neuveriteľná podoba medzi ním a Rockym, ako keby mu z oka vypadol.

„Som Alicia..."

„Si Rikiho frajerka?" zasmial sa.

„Nie..nie, tá leží v druhej miestnosti s prepadnutou hruďou," zašepkala som.

„Bože ja toho Rikiho raz zabijem," povedal varovne.

„Ako viete že to bol Riker?" spýtala som sa dosť nechápavo.

„Poznám ho, ale toto nie je jeho štýl..."

„Jeho štýl?"

„Chodili na kickbox...ich mama im to neschvaľovala, ale naučila sa tam slušne mlátiť," zasmial sa, „A to dievča..."

„Angee."

„Angee...bude v poriadku?"

„Už je z najhoršieho vonku, Riker jej zachránil život," objasnila som to, „Ale asi by vám to mal povedať rovno on.."

„To dúfam že mi to povie," zašomral, „Musím ísť za deckami..."

„Rocky práve utekal domov...že vraj nejaký prúser. Rydel plakala v telefóne," premýšľala som nahlas.

„Musím ísť za nimi..." povedal rázne, „Môžem ísť s vami...Rocky vyzeral byť veľmi vydesený.."

„Si Rockyho frajerka...?"

„Exfrajerka..." zamraučala som, „Ale ostali sme kamarátmi."

„To je vzácnosť...veľa párov sa odcudzí po rozchode." Chápavo som prikývla a šla s ním...viem že mu asi moc verím, čo keď je to úchyl? Nie je verím mu...aj keď má deti aké má...

Pohľad Rocky-

Bežal som ako namydlený blesk...aj keď som absolútne nevedel čo sa deje. Dobehol som pred dom z ktorého sa ozýval strašný krik, pravde podobne sa zase tatko ožral a vykrikuje na mamu. Vtedy si bojíme doslovne všetci, ja, mama a aj súrodenci.

Prudko som otvoril dvere a videl ako sa otec zaháňa s nožíkom...Rydel ležala pri dverách z klbku a Ross prudko objímal mamu zo skrčenou hlavou.

„TATI!" zakričal som, vtom momente ma za nohu chytila Delly a pošekala, „Nerob to."

„A ty čo?! Nikdy som vás nemal rád...trpím vás a ľutujem vaše ho skurveného fotríka za to že si vás vydrbal!" zakričal, stále kráčal bližšie a bližšie...

„Odlož ten nožík...nechcem skončiť v nemocnici aj ja," povedal som a ukázal na nôž.

„Ty mi nebudeš hovoriť čo mám robiť! Aj tak ste všetci len pojebaný frackovia!" zakričal a otočil sa mi chrbtom, rozbehol som sa za mamou ktorá plakala, „Mami neboj bude to dobré," upokojil som ju a aj Rossa.

„Rocky nebude...chce nás zabiť," zasmoklila cez silný plač, „Nezabije...to mu neodvolím!" silno som objal mamu a nechcel ju pustiť, otec kráčal bližšie a bližšie až sa zastavil nado mnou, „Pojebaná rodina!"

Zrazu som už len videl ako sa zahnal nožom, ale netrafil...zato jeho trafilo niečo vo forme panvica, spadol na zem. Rovno za ním stála Alicia a nejaký chlap, videl som len nohy takže som to nevidel...

„Rocky," počul som slabý hlas...odtrhol som tvár od mami a pozrel sa na dotyčného, „Tati?"

Otec, vážne som si myslel že ho už nikdy neuvidím...svojho otca.

Všetci sme na neho skočili od radosti, ešte aj zdutý Ross, „Chýbal si nám.."

„Aj vy mne," zakňučal pri objímaný. Dokonca sme sa objali všetci, celá rodina, Ellington a aj Alicia...bol to úžasný pocit, ale ešte krajší bude keď budeme kompletný...

Chýbajú nám tu dvajapodstatný ľudia...Agnee a Riker, o niekoľko dní im prestanú dávaťsilné lieky a preberú sa ...