Crazy Stupid Love (FF R5+Riker Lynch) DOKONČENÉ ✅

Gina!? Who is it?

Ahojte, strašne sa ospravedlňujem že dlho nebola žiadna časť...rovnako ako väčšina autorov píše "je škola, nemám inšpiráciu" ja poviedky zastaviť nechcem. Ale kapitoly nebudú tak často...je mi to ľúto, ale škola je sviňa :( Radšej prázdniny! Dúfam že sa bude kapča páčiť...:D

Ps: Emma Watson aka. postava, ktorú stvárňuje jedno dievča NikkiNovot, ďakujem za všetky komentíky a vote...a takto sa ti chcem odvďačiť...a mala si pravdu, Rocky nemôže ostať sám :D (preto je táto kapitola venovaná tebe :D a všetkým ľudom, ktorý ju čítajú)

Pps: dúfam že máš Emmu Watson rada? Ak nie? No ja s tím už nič nespravím, ale dúfam že sa bude páčiť.

Pohľad Rocky-

Nemohol som sa na to pozerať...Riker...on. On chce obetovať svoj život kvôli Angee, a ja? Ja som o svoju lásku prišiel, možno by som mohol spraviť niečo čo ma vždy ukľudný...pôjdem do štúdia. Ale prv idem za svojim bratom...

Otvoril som dvere a vošiel do miestnosti v ktorej stál Riker, „V pohode?"

Unavene sa na mňa pozrel, „Celkom hej."

„Ja som ti len chcel povedať že si najlepší brat," usmial som sa.

„Aj ty," unavene odpovedal, „Krv mi budú brať až zajtra večer...Angee by to mala že vraj ešte vydržať, dnes tu na to že vraj nemajú lekárov."

„Takže môžeš ísť domov?" spýtal som sa.

„Nie...musím mať infúzie kvôli alkoholu v krvi, napustia do mňa lieky a potom mi ju zoberú."

„Ale čo mám povedať doma?"

„Neviem, hlavne im nič nehovor o tom čo sa teraz deje..." povedal.

„To nie je dobrý nápad...mama ma rozrazí v dverách keď to zistí," pokrútil som hlavou.

„Tak nech.." zvesil hlavu.

„A o koľkej asi?" spýtal som sa, „Myslím krv."

„20:00 cca."

„Ok," povedal som a sadol si na stoličku. Trápne ticho presekol jednou vetou, „Rocky?"

„Áno?"

„Môžeš ma tu nechať samého, prosím?" venoval pohľad Angee..

„Jasné....drž sa," povedal som a objal ho, úprimne som bol rád že ma z tade vypoklomkoval sám...prišiel mi strašne opustený. Vidno na ňom že sa už zmieril zo smrťou. Nerobilo mi to dobre...nechcel som tam zotrvávať.

Vyšiel som z izby a nevenoval pohľad ničomu inému ako dlážke. Šiel som jednoducho rovno, vyšiel som von pred nemocnicu a stopol si taxi.

Nasadol som a povedal, „Ozzy-Tet- štúdio." Šofér ma odviezol na miesto, zaplatil som a šiel do štúdia...opäť som ničomu nevenoval pozornosť. Preto som šiel len rovno...až som do niekoho vrazil a to teda poriadne, spadol som na zem...

„Prepáč...prepáč, nechcela som," ozval sa dievčenský hlas.

Prv som chcel niečo povedať, ale potom som ju uvidel...hnedé dlhé vlasy jej padali o tváre, a hnedé oči sa na mňa uprene pozerali.(obrázok) Podala mi ruku a pomohla mi sa postaviť naspäť na nohy.

„V pohode..." usmial som sa.

„Som Gina, ty?" milo sa usmiala.

„Rocky.." úsmev som jej vrátil.

„Ešte raz prepáč za to že som do teba vrazila...."

„V poriadku...mal som sa pozerať kam idem," mrkol som a vošiel do štúdia. Dievča som si nevšímal...bola milá, ale mne v tom momente v hlave búšilo len že zajtra prídem o brata...