Crazy Stupid Love (FF R5+Riker Lynch) DOKONČENÉ ✅

Už nemám brata!

Ahojte, strašne sa ospravedlňujem že dlho nebola žiadna kapitola...bohužiaľ asi tak jeden týždne žiadna nebude(asi, uvidím ako sa to bude vyvýjať). Rozbil sa mi mobil a v ňom som mala uložené všetky nové kapitoly. Viem je to trocha blbé...prečo som si to neuložila do počítača? Neviem...tak dúfam že sa nehneváte, túto kapitolu som písala asi dva dni a dnes som ju konečne dopísala...dúfam že sa bude páčiť :)

PS: opäť VARUJEM že v kapitole sú použité nadávky 13+, ale mne to vlastne nevadí..ak nemáte radi vulgarizmy nečítajte to, ak vám to nevadí som rada ;)

Pohľad Angee-

„Ccc...veľmi zlé dievča, neboj nikto ti nepomôže," sladko sa usmial a kráčal smerom ku mne. A je koniec, srdce som mala až v krku a slzy na krajíčku...zbohom svet!

„P-prečo to robíš?" potichu som zakňučala pri tom ako si ma premeriaval.

„Pretože ma to baví...kráska," opäť sa sladko usmial a pristúpil ku mne. Pravou rukou ma pritlačil ešte silnejšie na múr a potichu si povzdychával. 'Buď ma predrbe teraz, alebo ma rovno zabije...to bol teda po piči nápad hádzať do neho fľašku!' chcela som vykríknuť, ale chytil mi ústa, tak silno že mi roztrhol peru.

„Hm...nekrič, alebo to zhoršíš," jemne sa usmial a pozrel sa mi do očí, s ktorých sa už pomaly liali slzy...skúšala som to zastaviť, ale občas nejaká spadla. Keď ma opäť rukou natlačil na studenú stenu, zakňučala som. 'Bože ja som sprostá!' Nemala som zakňučať, len sa usmial sa prisal sa na môj krk. Začal mi tam robiť cucfleky a podobné, hrýzol ma do kože a vôbec to nebolo príjemné. Plakala som...

Jedna spomienka na to ako som ho milovala a ako som bola ochotná obetovať kvôli nemu život. A on ma tu teraz pretiahne na trávniku pred ich domom, bez citov a nejakého súcitu. Proste len tak...

Nemohla som si ani utrieť slzy, pretože mi chytil jednu ruku a druhou na mňa tlačil. Nebolo to príjemné...rozhodla som sa že spravím rovnakú hlúposť ako pred chvíľou. Keď mi niečo za to spraví, budem vrieskať ako zmyslov zbavená. Teda ak mi pustí ústa. Zrazu som cítila ako prestal tlačiť na môj hrudník...oprel sa o mňa svojou hruďou a to tak že mi svoj rozkrok natlačil až na brucho(som od neho dosť nízka) pomaly mi začal dávať dole rifle a pri tom neprestajne sal môj krk. V tom som sa ozvala, „Prosím nechaj ma."

Zdvihol hlavu a usmial sa, „Prečo by som mal?"

„Preto...pretože nie si taký hnusný, aby si to spravil," zakňučala som. 'Ja sa vážne necítim!?' zakričalo na mňa moje myslenie.

„Ale som...zažila si len moju milučkú stranu, teraz si to otestuješ," sladko sa usmial a opäť sa chcel priblížiť.

„Ja som ťa milovala," opäť som zakňučala, no teraz mi vytrysklo aj pár sĺz. On sa len ironicky zasmial a pustil ma, zatiaľ čo ja som sa len zošuchla po stene on sa na mňa pozeral, „Poviem ti tajomstvo chceš?"

Nevedela som čo mám povedať, preto som bola ticho...kľakol si ku mne a pošepkal mi, „Nikdy som ťa nemiloval."

Koniec, rozplakala som sa na plné kolo, nedýchala som. Len som plakala ako decko v nákupáku... Na tom sa len zasmial ako na nejakej komédii a poriadne mi kopol do brucha. Schúlila som sa do klbka a ani už nedýchala, vyrazil mi dych...cítila som ako sa vo mne niečo láme, moje rebrá. Z úst sa mi začala liať krv...prudko som sa začala dusiť a vykašliavať ju.

„Nikdy som ťa nemiloval a ani ťa nepretiahnem...nemám náladu," odfúkol si ofinu z tváre a šiel pokojne preč. Mne sa začalo zahmlievať pred očami a nakoniec som upadla do niečoho ako kóma. Ťažko sa z nej dostanete do normálneho života.