Crazy Stupid Love (FF R5+Riker Lynch) DOKONČENÉ ✅

Ehm...my sa poznáme

Ahojte, takže po dlhom čase som späť..hneď na úvod sa veľmi ospravedlňujem, ale mala som toho veľa. Dnes mi dávali strojček na horné zuby takže "umieram" v bolestiach :D. Ale nie je to až tak zlé...

Dobre teraz ku kapitole, je krátka a na dve veci...písala som ju už včera, ale z rodinných dôvodov som ju nemohla postlať..tak si ju aspoň užite :D

Pohľad Riker-

(*o dna dni neskôr)

Prv som cítil neuveriteľnú bolesť...cítil som ako umieram.

...a teraz? Prebral som sa v nemocničnej izbe, prvé čo mi padlo do očí bola moja rodina. No jeden človek mi tam nesedel, tatko? Myslel som že od náporu na tyče pri posteli, bál som sa že ich ohnem v dlaniach. Tak strašne som sa zľakol. Prv som neveril že som vôbec živý, ale uvedomil som si to keď som dostal od mami a tata. Mamu chápem a aj tatko...museli skoro vyskočiť z kože...

Všetko som si pamätal...a práve to ma pomaly zabíjalo (v myšlienkach ). Spomenul som si čo som spravil Angee..vlastne prvé čo som spravil keď som sa prebral bolo, „KDE je Angee? Žije? Je v poriadku?"

Keď sa na mňa doktori pozreli, prv že či som totálne jebnutý, ale potom to brali ako šok z liekov...omyl. Nebolo to spôsobené liekmi...bolo to v mojej hlave,

A teraz?

Teraz ležím a sledujem čo sa deje okolo mňa, sestrička vedľa kriesi pacienta...rodičia tu sú každý deň, a každú hodinu sem príde niekto z rodiny a povie mi aby som sa držal. Dokonca aj náš BadRoss sa ozval, ospravedlnil sa mi za to čo robil...

Dokonca mi povedal že jeho to ani nebavilo, len si vynucoval pozornosť...

-14:30-

„Pán Lynch musíte niečo zjesť, takto budete vyzerať jak smrtka," povedala mi starostlivo sestrička, „Prepáčte,a le ja to jesť nebudem," odpovedal som slušne, rozhodol som sa že na ľudí, ktorý mi chcú dobre...budem dobrý. Tí čo nie...tam sú dvere...--->

„Dobre teda," položila tácku vedľa na stolík a pomaly odišla, z izby. Ľahol som si na posteľ...snaha zaspať mi nevyšla. Stále mi hlavou lietalo to čo sa stalo, stále som videl jej zúfalí pohľad.

Keď som ju zmlátil...pozeral som sa jej do očí, od toho momentu nemôžem spať. Stále ju vidím predo mnou, v klbku, plače a umiera.

Z tohto nudného a veľmi smutného (pre mňa určite) ma vytrhol známi zvuk, „Áno?" zdvihol som hovor.

„Ahoj brácho, ako?" spýtal sa hlas v telefóne.

„Ahoj Delly...celkom fajn," povedal som sklesnuto.

„Čo sa deje? Niečo z Angee, alebo tebe?"

„Nie...ja..ja sa len bojím toho keď sa preberie," povedal som, „ale, aby si ma nepochopila zle...bojím sa že ma znenávidí.."

„Riki...neboj, ona je dosť inteligentná na to, aby vedela že si sa zmenil...ničoho sa neboj," povedala pokojne.

„Ďakujem..."

„Nemáš zač...inak Rocky by ti mal doniesť niečo sladké takže sa teš," zasmiala sa.

'Marsky'zamysle som sa, pri tej predstave som sa zalizoval.

„Dobre...musím končiť, pomáham mame s večerou," povedala.

„Dobre...tak ahoj," položil som.