Naveky Spolu

10 Časť

.......Rose.......

Stála som v spálni a na sebe som mala biele šaty. Lepšie povedané ... svadobné šaty .(obrázok šiat na boku )

" zlato? " Vo dverách sa objavila moja mama.
Otočila som sa a pohladom ju vyzvala aby pokračovala.

" Si pripravená ?" Usmiala sa  a ja som prikívla . Posledný krát som sa pozrela do  zrkadla a keď  som videla že je všetko v poriadku otočila som sa na päte a objala ju.

" Mám ťa rada " zamrmlala som jej do krémových šiat .
" Aj ja teba Jil " pohladila ma po chrbte . Jil? Aká Jil? Ja som Rose!
Odtiahla som sa od nej a nechápavo na ňu pozrela.

" Ale ja nie so-" nedokončila som lebo do izby vtrhla Sarah. Sarah je moja najlepšia kamarátka a aj hlavná družička.

" Už musíme ísť " usmiala sa a do vlasov mi zaplietla závoj.   " Dobre . Teraz pôjdem s ostatnými družičkami a potom pôjdete vy " povedala a rýchlo ma objala.

Keď zazneli prvé tóny hudby tak Sarah odišla aj s ostatnými.
" ideme " usmiala sa mama a ja som nemo prikívla .

Pomaly sme sa blížili ku oltáru kde stál Mike v čiernom obleku 
od Armmaniho.  Usmial sa a  zo mňa hneď opadla všetká  starosť.
Keď som bola pri ňom tak ma chytil za ruku a pozeral sa mi do očí kým kňaz rozprával.

Jeho oči ma akoby hypnotizovali a ja som sa nevedela ani pohnúť.  Jediné čo som vnímala bol on a jeho zelené oči. Nič iné. On a ja. NAVEKY .

Po tom čo sme si povedali svoje áno sme si vymenili prstene  a následne ma pobozkal .

Bolo to krásne a konečne som vedela že je môj.  Len a len môj.
A dôkazom toho je aj prsteň ktorý má na ľavej ruke.

Po tom čo sme už boli svoji sme začali oslavovať.

..........

Stojím  s Mikeom v nijakej bielej miestnosti a jediné čo tu je ,je
veľké zrkadlo.

Stále máme na sebe tie isté veci takže Mike oblek a ja svadobné šaty.
Pozerali sme sa do zrkadla asi 10 minút no nakoniec  Mike prehovoril.

" Už si len a len moja ....... Jiliet " zašepkal mi do ucha no neprestával sa pozerať do zrkadla.

Stuhla som. Neverila som vlastným ušiam. Naozaj mi práve povedal Jiliet ?

Otočila som sa k nemu a pozerala naňho ako keby bol duch . Strach , Nechápavosť a hnev . To bolo to čo som cítila keď tú vetu vyslovil.

Pozerala som naňho dosť dlho no ale on mi pohľad nevenoval. Stále sa pozeral do toho zrkadla.  A mňa to čím ďalej  viac desilo.

" Budeme šťastný " usmial sa. Vyzeral divne. Ako psychopat ktorý dostal to čo chcel.

Otočila som sa a pozrela do toho zrkadla . Tentokrát som nebola ja v odraze zrkadla ale niekto iný. A tým niekým myslím tú ženu ktorá sa somnou rozprávala v kúpeľni. Dlhé blond vlasy mala vyčesané dohora , tak ako ja.

A mala dokonca aj tie isté šaty a hneď po boku stál Mike. Usmieval sa ako slniečko .
" a hlavne budeme NAVEKY SPOLU " zasmial sa a mne sa na koži vytvorili zimomriavky.

S  vykríkom som sa zobudila z nočnej mory. Vedla mňa sa niečo pohlo a ja som sa pozrela čo to bolo. Vedľa mňa ležala ona . V svadobných šatách a úškrnom na tvári.