Zobrala som do ruky niekoľko vešiakov a pohádzala som ich na posteľ. Rad za radom som si ich skúšala. Ani jedny neboli to pravé v ktorých by som zažiarila. A potom som si spomenula na truhlicu ktorá sa skrývala na konci chodby.
Šprintovala som na koniec chodby. Otvorila som poslednú izbu a vstúpila do tmy. V miestnosti bol neznesiteľný vzduch,keď som odhrnula závesy vo vzdychu poletovali chumáče prachu.
Podišla som k najväčšej truhlici a otvorila ťažký vrchnák.
Vybrala som šaty blankytnej farby s ručne vyšívaným živôtikom.
Boli nádherné. Postavila som sa a priložila si ich k sebe.
Podišla som k veľkému zrkadlu a stiahla bielu plachtu. Zahľadela som sa na seba. Vo svojom odraze som uvidela svoju matku. Pousmiala som sa.
Šaty som si zobrala do izby. Našľapovala som opatrne aby ma nikto nezačul. Ale ako na povel David a Rob išli po schodoch. Rýchlo som sa vrátila do pochmúrnej izby.
Cez kľučku som ich pozorovala. Bohužiaľ,nešli do svojich izieb. Zastali pred mojou izbou a zaklopali so slovami, „Sophie si tu?"
Zaklopali ešte raz. Potom vstúpili do mojej izby. Čo si to dovoľujú?! Vtom zakričali, „Otec! Ona tu nie je!"
Na poschodie vybehol otec. Skoro som sa rozosmiala.
„Musí tu byť!" skríkol a vstúpil do mojej izby. Za ním išli aj chalani. Rýchlo som vybehla z izby a šaty som skryla pod sukňu.
Vbehla som do svojej izby a začala vrieskať „Čo si to dovoľujete! Takto sa mi hrabať vo veciach! Okamžite von z MOJEJ izby!" Nechápem ako ste si to mohli dovoliť!" húkala som po nich ako siréna.
Šokovane na mňa pozeralo tri páry očí. Chalani so sklonenou hlavou odišli. Otec na mňa stále pozeral. Ukázala som na dvere a prepálila ho pohľadom.
Pootvoril ústa,chcel niečo povedať ale radšej bol ticho. V tichosti odišiel.
Po 30 minútach
Sedím v izbe a pozerám do prázdna. Je tu hrozná nuda. A ešte k tomu mám pred izbou stráže. Prečo? Sama neviem.
Hm..asi sa idem prejsť. Len..ako? Prišla som k šatníku. Vybrala som si kvetinkový top s výztužkou a džínové kraťase.
Vlasy som si nakulmovala a jemno rozčesala. Priplietla som som si do nich mašľu.
Obula som si biele vansy. Do ruky som vzala penny board modrej farby.
Otvorila som izbu a vyšla. Stráže tu už neboli. Do druhej ruky som vzala kľúč od izby a zamkla ju.
Vedela som že všetci sú dole. Zišla som dolu schodmi a namierila si to von.
„Kam ideš?" spýtal sa zrazu niekto za mnou.
Otočila som sa a zbadala celú trojicu ( otec,Rob,David). Všetci si ma obzerali s prekríženými rukami.
„Nevidíte?" povedala som a zakývala im pennyboardom pred ksichtami.
Opäť som sa otočila a otvorila dvere.
Vyšla som von z domu,nastúpila na penny a išla som,neviem kam.
Ahooj :) je tu ďalšia a strašne krátka časť. Ale snáď sa páčila :) a strašne ďakujem za 1,47K pozretí :3 Ste neuveriteľní ;3
