Love isn't always fair ~ Teddy and Victoire

2. Kapitola

Teddy

„Ahoj.", usmiala sa na mňa.

„Potrebuješ niečo?", nevedel som, ako inak jej odpovedať. Budem sa k nej správať presne tak, ako sa ono správala ku mne. Bolo mi jedno, čo chcela. Možno.

„Nie, nie, ja som ťa len prišla pozdraviť.", sklonila hlavu a jemne sa usmiala," Zdal si sa mi smutný tak...," ukázala smerom k sedačke, kde sa tlačili Albus, Rose a James.

„Tak čo?", naklonil som hlavu na jednu stranu a napäto očakával odpoveď.

„Tak som si povedala, že ma potrebuješ asi viac ako oni."

„Hlavne si nenamýšľaj, že bez teba nedokážem pohnúť ani prstom.", odvrkol som ale vedel som, že to nie je pravda. Teraz tu stojí predo mnou, deje sa to, čo som chcel a ja sa správam takto? Snažil som sa vzchopiť.

„Och, nie tak som to nemyslela, ja len že ak by si sa chcel porozprávať tak môžeme...."

„Môžeme čo? Victoire prečo sa zrazu o mňa zaujímaš? Nie, že by to nebola príjemná zmena a lepšie by bolo, keby si to radšej nenechala tak. Rád by som sa s tebou porozprával, ale to nejde pokiaľ...."

„Victoire, hej, poď James objavil niečo zaujímavé!", kričal cez celú klubovňu natešený Albus.
„Choď, potrebujú ťa.", nenútene som sa snažil o úsmev.
„Je to v poriadku, že? Tak sa zase maj.", odišla.
Nejde to, nejde to pokiaľ ma nebudeš ľúbiť tak ako ja teba, Victoire.

Victoire

„Čo je také dôležité, že si...", postupne som zvyšovala hlas ale Albus ma prerušil.

„Že som ťa vyrušil pri debate s tvojim novým modrovlasým objavom?", rehotal sa ostatný sa k nemu s radosťou pridali. Niekedy som ich naozaj nespoznávala, namiesto toho, aby stáli za mnou sa na mne iba dobre zabávajú a ja som im úplne ukradnutá.

„Vieš, že to vôbec nebolo vtipné?", nič, ďalej sa smiali. Rose ma chytila za ruku.
„Pusť ma Rosie."

„Victoire, oni to tak nemysleli, ale vieš, on,", pozrela sa smerom k Teddymu," on je naozaj odlišný....", súcitne sa na mňa pozrela.
„Okamžite ma pusť Rose!", vrieskala som a tým som si získala pozornosť celej klubovne.

„Vics nie...", vytrhla som si ruku z jej zovretia. Zamierila som k točitému schodisku, ktoré vedie k Chrabromilským izbám. Prešla som okolo Teddyho, vôbec si ma nevšímal, aj keď ten môj výstup počuť musel. Ale zaslúžila som si to, zaslúžila som si jeho ignoráciu.

Vybehla som hore a otvorila dvere do našej izby. Bývala som tu s Rose, Amandou a Cassie, no teraz tu nikto nebol. To mi vyhovovalo. Zvalila som sa na posteľ zobrala do ruky fotku rodičov z nočného stolíka a jemne ju pohladila. Tak veľmi mi chýbali. Mamine rady nad zlato a ockove pevné objatia. Spoločné večere a prerozprávané noci.

Kedysi, keď sme s Rose, Albusom a Jamesom boli menší, ocko a strýko Ron nám rozprávali o bitke na Rokforte, keď zomreli Teddyho rodičia. Zomrelo aj veľa iných ľudí, vtedy som sa nad tým nepozastavovala, ale bolo mi ich všetkých ľúto.

Teraz sa k tomu staviam osobnejšie, aj keď neviem, prečo. Naozaj ho nepoznám.

Znova som pohladila fotografiu a premýšľala, čo keby som sa ja ocitla v takej situácii. Tá myšlienka ma veľmi zabolela, fotku som vrátila späť na nočný stolík a a snažila sa tú myšlienku vytesniť z mysle.

Prezrela som si rozvrh na zajtra, nič dôležité. Myslím, že by som si mohla zdriemnuť.

Prikryla som sa hrubou prikrývkou a hľadala som si pohodlné miestečko.

Dvere zavŕzgali a ktosi vošiel. S veľkou nevôľou som sa odkryla a pozrela sa, kto ma to ruší.

Rose. Toto bolo to posledné, čo som potrebovala.

„Victoire? Hneváš sa na mňa, že? Ja len chcem aby si vedela, že nech je to čokoľvek, za čo som si zaslúžila tvoj hnev, a ja viem, že ti tých dôvodov dávam mnoho, je mi to naozaj ľúto."

Dívala som sa na ňu a nevládala prehovoriť.
„Tak ja pôjdem.", zobrala sa na odchod, nevedela, čo by mala viac dodať.
„Rosie, nie, počkaj.", otočila sa a zmätene sa mi pozrela do očí,„Môžeš pre mňa niečo spraviť?"

„Hmm, jasné. Len hovor.", usmiala sa Rose.

„Choď za ním a povedz mu, že mi je ľúto, že sme sa neporozprávali."

„Za...", prekvapene sa na mňa pozrela.
„Áno, za Teddym."

Teddy

Aj mne je to ľúto. Rozdiel je v tom, že ja to myslím vážne.

Ahojte :)
Takže, pomaly sa to začína vyvíjať, dúfam, že sa nájde niekto, kto to číta :) bola by som rada, keby ste mi svoje názory a pocity napísali do komentov ^^
Majte sa krásne :)
-darkangel