Live Your Dream (SK)

5

Včera večer ked chytila posledný autobus ,zavolala na číslo ktoré bolo uvedené na obálke a zrušila predaj domu.   
Keď sa v autobuse dotýkala studeného skla až vtedy jej došlo čo spravila. Nechala za sebou svoju minulosť. Opustila svoj domov. Michael je preč. 5 hodín ju delí od splnenia jej sna. O 5 hodín uvidí LA. Nie,neuvidí ho. Ocitne sa v ňom. Prišlo jej to ako rozprávka,ako splnený sen.

Na trajekte vypila kávu ktorú si kúpila ešte keď čakala na autobus a v taške nahmatala čokoládovú tyčinku. Na máj bolo dosť zima,ale predsa ešte stále bola v blízkosti Londýna a preto jej to nevadilo. Nohy jej začali krehnúť a preto sa prešla ku koncu trajektu. Boli asi 10 kilometrov od Londýna. Lilie sa zapozerala na zem ktorú práve opustila. Bála sa. Samozrejme že sa bála. Ale túžba za novým životom a dobrodružstvom ju hnala vpred. Posledný krát sa pozrela na svoje rodisko a spomednula si na chvíle s Michaelom. Bolo jej jasné že ho nemilovala ale brala ho ako brata a teraz keď sama stála na konci trajektu a bolo jej zima,túžila aby tu s ňou bol a objal ju. Povedal by jej že to spolu zvládnu a všetko bude ok. Och bože ako to chcela. Bol to ich sen. Chceli spolu bývať niekde blízko Hollywoodu a chodiť na spoločné výlety. Potom si nájsť chýbajúce polovičky a vytvoriť budúcnosť svojim deťom. A potom keby už boli starí,chodili by zo svojimi rodinami na návštevy. 

Túto idylku si s Michaelom vytvorili ked boli malí a hrávali sa spolu v domčeku na strome.

Potichu si utrela slzu a odišla pretože keby tu stála dlhšie,spomienky by ju prinútili vrátiť sa a vyhľadať Michaela za každú cenu.

Zobudil ju ruch na ulici. Rýchlo otvorila oči a zistila že zaspala. Svedomie jej nedalo a preto na seba začala nadávať. No keď sa otočila k oknu , uvidela to čo dávno videla doma na počítači. Dlhé diaľnice, palmy, veľa malých obchodíkov a slnko. Oh bože slnko! Táto malá drobnosť ju tak potešila že nastavila tvár slnku,dala si dole kabát a vyškierala sa do slnka. Potom si rýchlo skontrolovala batožinu. Dve malé kufre jej ležali pri nohách a kabelku silno stískala na hrudníku. Asi tak zaspala. Obzrela sa dozadu koľko ľudí je vlastne v autobuse s nou a s radostou zistila že ich je len zopár. Výborne. Sadla a vyložila 2 kufre na sedadlo pri nej. Kedže ľudia boli len vzadu a vpredu bola sama vytiahla z kufra krátke tričko a prezliekla si svoj upotený pulóver. Keď ešte 15 minút sedela na mieste a pozerala sa von oknom s úsmevom na perách,napadlo jej že sa spýta šoféra na adresu domu jej otca. Šofér bol veľmi milý a povedal jej že tam budú o 5 minút. Sadla si namiesto a štipkala si do ruky či náhodou nesníva. Keď šofér zastavil a pomohol jej s batožinou,poďakovala mu a on odišiel.

Bolo 5 hodín 34 minút ráno.
Stála na zastávke ako obarená. Ešte včera plakala v svojej malej izbe v Londýne a teraz je tu! Celým telom jej prebehol pocit nadšenia ktorý vlastne ani nepoznala a od šťastia chcela tancovať - čo by určite urobila keby nebola taká unavená. Pristihla sa pri tom že sa tak dlho usmievala až ju začala bolieť sánka a preto zatvorila ústa.
V jednej ruke kabelka,v druhej kabát a voda. Pri jej nohách 2 malé kufre. Všade okolo nej palmy. Všade naokolo Los Angeles ako na dlani. Slnko jej pálilo na hlavu. Pozerala sa z jednej strany na druhú a ďakovala Bohu za to čo vidí. Najradšej by tam zostala,len tak by si sadla na obrubník no  z nohavíc vytiahla papierik s adresou.
Je čas nájsť svoj nový domov,Lilie.

Keď konečne dorazila na miesto kde sa mal nachádzať dom jej otca - čiže jej dom - zastavila sa a pozorovala ho. Dvojposchodový dom ani nie nový ani starý,natretý vanilkovou farbou. Len okenice boli biele. Otvorila si bránku. Z kabelky vytiahla kľúč a skoro sa jej zastavilo srdce keď nepasoval do zámku. Pritiahla dvere k sebe a zámok povolil. Ocitla sa v útulnej predsieni kde nechala všetky veci a  zamierila do obývačky. Všetko bolo čisté a nikde nebol prach. Potom vybehla hore schodmi. Hore sa nachádzali 2 spálne a jedna kúpelňa. Obidve boli zariadené útulne a jednoducho takže Lilie nevedela ktorá patrila jej otcovi.