Live Your Dream (SK)

9

Do Paríža prileteli niečo po jedenástej hodine večer a Lilie bola taká unavená , že cestou taxíkom vôbec neregistrovala kde je,nevšímala si ani nočný život Francúzov alebo ľudí v reštauráciách. Jediné na čo myslela bol spánok. Oči sa jej zatvárali sami od seba. Zrazu pocítila v tvári priveľa svetla na takú nočnú hodinu,pozrela sa von oknom a uvidela pred sebou obrovské impérium. Bol to asi hotel v ktorom strávia posledné dni "na dovolenke" - usúdila kedže šofér zastal pred vchodom. Nápis hovoril "Four seasons". Lilie si už zvykla že si Rafael vyberá tie najdrahšie hotely bez ohľadu na to, v akom meste je.

,,Zajtra sa stretneme o 15:00 dole v reštaurácii okej?" povedal a upravil si vlasy.

,,Ked mám byť tvoja priateľka prečo po mna neprídeš na izbu ako normálny muž?" spýtala sa.

,,Nevedel som že ti na takýchto veciach záleží"

Na tvári sa mu objavil neurčitý výraz a preto radšej zdvihol svoj pracovný kufrík a smeroval dnu do hotela.

Lilie bola unavená na hádky alebo čosi také,bola hladná,bolo jej zima a bola ospalá ale musela mu niečo vytmaviť. Ked sa jej otočil chrbtom,chytila ho za rameno a potiahla naspať. Otočil sa,očividne prekvapený...

,,Pozri. Ja viem že ma berieš ako nejakú bábku ktorá ti splní čo chceš lebo si na to zvyknutý...ako nejakú vec alebo handru. Ako naivné neskúsené dievča ktoré vyzerá dobre v šatách za niekoľko tisíc ktoré vyberieš ty.." prstom sa mu zabodla do hrude ,,...dievča ktoré ti pripomína dievčatá s ktorými si spal alebo mám radšej povedať zlatokopky ?..." rozhadzovala rukami ako šialená.

,, Niečo ti poviem. To dievča o ktorom si to všetko myslíš také nieje. To dievča žilo v hrozných podmienkach kdesi v zapadákove Londýna , s minimom peňazí a sprostými ľudmi ale aj tí sprostí ľudia mali viac rešpektu k ženám ako máš ty. Prepáč že ťa žiadam o takú nesplniteľnú úlohu. Naozaj mi to je srdcervúco ľúto."

Chvíľu na nho pozerala a čakala že sa na ňu rozkričí že je tu pán on a nie ona ale nie. Stál tam s kufríkom v ruke,jeho čierne oči hlboko vsadené do tváre sa na ňu udivene pozerali a na ústach sa mu pohrával ten jeho úsmev ktorý Lilie nevedela vylúštiť. Teda sa ukľudnila a odpochodovala ku recepcii.

O chvíľu k nej podišiel aj on a bez slova nadiktoval recepčnej ich informácie k pobytu. Dokým recepčná ťukala do počítača obidvaja boli nervozny a nikto sa nechcel ozvať ako prvý.

,,Nech sa páči,vaša izba je pripravená." podala kľúč Lilie. Tá odtrhla pohľad zo zeme a pozrela sa na Rafaela a potom na nu.

,,Kľúč? A kde je kľúč od jeho izby?"

Teraz znervoznel aj on.

,,Mám vás tu zapísaných obidvoch pod jedným manželským apartmánom" odsekla recepčná.

,,My nie sme..." zajachtala Lilie.

,,To bude omyl. Jasne som povedal že chceme dve apartmány." nervozne sa zasmial.

,,Jaaa..ehm" zahmkala recepčná.

,,Ach dobre. Ukľudnime sa. Očividne tu došlo k chybe. Fajn. Zoberiem si teda druhý apartmán. Tu máte kreditku." podal jej ju.

,,Pane ľutujem ale tento hotel je už plne obsadený hosťami na zajtrajší míting."

Lilie vypúlila oči.

,,Ste neschopní. Absolútne neschopní. Nezodpovední a neschopní.Pod ideme." zvrieskol Rafael.

Lilie kývla hlavou na súhlas. Radšej sa vyspí v aute ako s ním v jednej miestnosti. Ale on nekráčal smerom von. Kráčal smerom k výťahom.