12

24 3 2
                                    


Pohľad z okna lietadla prinútil Lilie rozmýšľať nad  najšialenejším mesiacom jej života. Vzdychla si. Už sú to dva dni čo jej Rafael vyvoláva lebo ho opustila. Pozrela sa na sedadlo vedľa seba. Dakota potichu chrapkala a preto ju Lilie nechala tak a rozmýšľala ďalej nad ešte šialenejšou poslednou nocou v Paríži .  Nechcela aby sa to takto skončilo. Rafael bol dobrý človek a toto si nezaslúži. A Michael? S ním si už nemá čo povedať. To čo spravil bolo sebecké a hlúpe. Rozum jej vravel že mu má odpustiť ,  no srdce jej prikazovalo nespraviť tak. Keď ho naposledy objala , vedela že ho už nikdy neuvidí. Vtedy sa rozhodla.  Rýchlo zbehla do svojho apartmánu a pobalila si svoje veci. Pohľad jej spočinul na šatách ktoré si obliekla ako prvé na tejto rýchlej jazde večierkov. Zvesila ich z vešiaku a detailne si ich prezerala. Zhlboka sa nadýchla a položila ich na svoju stranu postele. Rýchlo načmárala odkaz na kúsok papiera :

Rafael je mi to veľmi ľúto ale musím odísť. Ja viem, že sme mali istú dohodu ale ja už ďalej nevládzem. Svet v ktorom žiješ nieje pre mňa. Bráni mi v tom čo chcem v živote dosiahnuť.  Nieje to kvôli tebe. Neobviňuj sa. Teraz odchádzam ale ver že v mojom srdci navždy zostaneš. Tieto dni boli nezabudnuteľné a neexistuje slovo ktorým by som sa ti odvďačila. Prepáč.

Lístok položila na šaty a pridala k nemu aj diamantové náušnice a náhrdelník ktorý jej pred chvíľou  závideli všetky dámy dole, na večierku. Natiahla na seba pohodlné čierne šaty a tenisky a na hlavu pritiahla kapucňu z mikiny. Ani nevedela ako a vyšla z hotela. Stála na poslednom schode hotela a pozerala na najvyššie poschodie. Ponorená do myšlienok čo to vlastne robí si nevšimla , že keď odišla , na najvyššom apartmáne hotela sa zažalo svetlo...

V autobuse si našla sedadlo kdesi v strede a usadila sa. Skontrolovala či má pri sebe hotovosť aj doklady. Zrazu sa cítila ako dievča spred pol roka -  s čiernymi vlasmi, vystrašené ale stále statočné ktoré neznáša celý svet a túži zažiť nejaké dobrodružstvo.

 V duchu za usmiala. Schmatla mobil a zavolala Dakote.

,,Čo sa deje Lilie?  Je ti dúfam úplne jasné že u nás je 5 hodín ráno?" zasyčala do telefónu.

,,Ach Dakota ani nevieš ako rada ťa počujem" 

,,Si v poriadku? Mala si nehodu alebo čo?"

,,Nie čo si. Počúvaj ma veľmi dobre. Zbaľ si tie najdôležitejšie veci a nemyslím tým šaty a podobné blbosti. Myslím tým pas, trochu peňazí a o 12 hodín ťa čakám na našom letisku v Los Angeles." 

,,Č-čo? Si nafetovaná?  Čo zase chystáš ved si v Paríži ,  nie? A čo sa stane o 12 hodín?"

,,Pristanem v LA."

Autobus zastavil na letisku v Paríži a tak si Lilie zobrala svoju batožinu a zamierila práve tam.

,,Čo si sa zbláznila? Čo sa stalo medzi tebou a mojím nadriadeným?"

,,Dakota musím končiť. Práve si platím letenku takže ťa o 12 hodín čakám na letisku..."

,,Ale ja ničomu nerozumiem..."

,,Všetko ti vysvetlím keď prídem. Sprav to čo som ti povedala a nechaj to na mňa. Všetko bude v poriadku. Zatiaľ ahoj."

Zložila a letuške podala svoj lístok.


...


Hneď ako vyšli z lietadla Dakota zvrieskla od šťastia.

,,Oh môj bože!!! Sme tu! Sme na Fiji! Bože môj Lilie čím som si to zaslúžila byť tu s tebou?"

,,Tým že si bola stále pri mne keď som ťa potrebovala. A tiež si myslím že si zaslúžiš malú dovolenku."

,,Malú? Nikdy som nebola ďalej ako je San Diego." 

Lilie sa zasmiala.

,,No tak pod v hoteli nás už čakajú" povedala a objala ju.

...

Dakota skríkla na Lilie kdesi zo zadu aby ju počkala . Ale Lilie to už nevnímala. Stála na kameni rovno nad Hollywood Sign. Pohľad na mesto bol neskutočný.  Všetko čo videla doma na počítači práve teraz videla na vlastné oči. Čupla si aby sa nadýchala čerstvého vzduchu a napila sa vody. Dakota si k nej s obrovským fučaním sadla a tiež sa napila vody. Videla akým spôsobom sa Lilie pozerala na toto mesto. V jej očiach sa zračilo akési nadšenie a šťastie. Dakota vedela že táto žena čo pri nej sedí bola ako stvorená na cestovanie a spoznávanie nových miest. 

,,Rafael sa na teba pýtal" povedala Dakota po pár minútach ticha.

Lilie si vzdychla.

,,A čo také chcel vedieť?"

,,Chcel aby som ti povedala že sa na teba nehnevá a bol by veľmi rád keby si mu niekedy zavolala."

,,Uhm..." zahmkala Lilie a odložila vodu naspäť do vaku.

,,Zavoláš mu niekedy?"

,,Už som ti povedala že sa nechcem vracať do minulosti" pokrútila hlavou.

,,Dobre je to tvoje rozhodnutie len som bola zvedavá."

,,To je v poriadku. Zmenme tému prosím ťa."


,,Musíš milovať naše mesto,je tak?" spýtala sa jej Dakota.

,,Milujem  LA. Je to nekonečne fascinujúce mesto. Zakaždým, keď som tu , zamilujem  sa do toho všetkého znova a znova."

,,To bolo krásne" 

,,Ale no" zasmiala sa .

,,Pod sem nech si spravíme fotku" 

Ked Dakota nastavila fotoaparát a Lilie sa usmiala uvedomila si že je to prvý krát čo je naozaj šťastná.

...

Lilie zažívala najzaujímavejší rok jej života. Za celý tento rok spoznávala samu seba ,svoje pravé ja a jej priority. Nezastavilo ju ani jej ťažké detstvo , ani nevlastná matka ktorá stále dookola omieľala že to nedokáže dokonca si nevybrala ani medzi dvoma mužmi. 

Jedno však vedela. 

Mala 21 rokov, bola psychicky silná a hladná po nových zážitkoch a skúsenostiach. Chcela cestovať , spoznávať svet a jedinečné mestá. Rozhodla sa žiť šialeným životom -nikdy neobsedela na jednom mieste, cestovala koľko len mohla. Hoci niekedy prespávala na lavičkách či v hoteli, cítila sa úžasne, ako nikdy predtým - tak voľne. Našla aj iných ľudí. Ludí ktorí objavovali nové veci - ako žijú iní ľudia , čo jedia alebo aké majú zvyky. Svet sa odrazu stal jej živou encyklopédiou. A takto žije doteraz - žije si svoj sen.

THE END

Tak ľudia a sme na konci :) Chcem sa vám všetkým poďakovať,  že ste to dočítali až do tejto poslednej kapitoly. Viem , že som tento príbeh neaktualizovala veľmi často ale snažila som sa, aby bola každá časť poriadne prepracovaná. Dakujem za každé vote, koment alebo zhliadnutie - nikdy by som neverila že na takýto druh storky nalákam toľko ľudí. Dakujem aj mojím verným čitateľkám ktoré mi posielali milé odkazy do správ. ♥ A v neposlednom rade chcem poďakovať mojej GabrielleSelen ♥ za to , že ma stále nútila pridať ďalšiu časť :D :) ily ♥

Na koniec už iba pár slov. Tento príbeh  pre mňa veľa znamenal. Vždy keď som sa cítila zle alebo som bola vystresovaná , sadla som za komp a písala a písala. Bol to môj druh terapie. Je to druh života aký si predstavujem pretože cestovanie ma robí šťastnou. A preto chcem aby ste si aj vy užívali svoj život plnými dúškami. 

BTW chystám novú knihu. Bude to niečo ako fantasy + action. Neviem sa dočkať kedy vám ju predstavím. 

Ešte raz THANK YOU ALL ♥ ♥ ♥

Live Your Dream (SK)Where stories live. Discover now