Apokalypsa

kapitola: 2 Vypuklo to znovu!

Keď sme si doma pozreli správy, hovorili o tom že pád budovy spôsobila nie častá údržba a kontrola či je štadión schopný brať tisíce ľudí denno denne ,...celkový počet mŕtvych narástol až na približne 25000. Nemohol som uveriť koľko ich zomrelo.
V škole nám dali voľno pretože sme mali celoštátny smútok kvôli obetiam tej noci. Medzi nimi bolo aj pár učiteľov a našich spolužiakov.

Dneska u mňa spala kamoška,...Keď sme k nám prišli mamka už čakala s večerov. Večera prebiehala tichou domácnosťou, sem tam bolo počuť niečo od brata. Po večeri sme išli do izby a plánovali sme tam stráviť celý zvyšok dňa. V noci sme vôbec nespali no zhovárali sme sa aké je to stratiť ľudí na ktorých nám záleží.

Kúsok od nás je jadrová elektráreň kde môj otec pracuje. So Suzanne sme počuli zvláštne zvuky ktoré vychádzali blízko zo strany kde je elektráreň. Vyšli sme na balkón a asi sme neboli jediný ktorý sme neznesiteľné syčanie počuli, pretože skoro celá naša ulica bola vonku pred svojím domom. Z viacerých komínov elektrárne vychádzala hustá para.
Všetci  si asi pomysleli, že to len vypúšťajú prebitočnú paru a my sme neboli výnimkou. Vošli sme naspäť do izby a zatvorili sme okno aby to nebolo počuť. Nakoniec približne o 2:00 v noci sme si konečne išli ľahnúť.

V tom obaja začujeme so Suzanne obrovský buchot, mamka vtrhne do izby či sme to počuli, kto by to nepočul ?! Pozreli sme sa von cez okno, ...máme presný výhľad z okna na elektráreň, videli sme ako sú dve či tri?... Poriadne sme ani nevideli koľko veží bolo v plameňoch pretože dym bol tak hustý, že sa povznášal nad celý mestom Overfield.
V diaľke sme už počuli sirény hasičských vozidiel. Muselo sa stať niečo fakt vážneho, pretože z ničoho nič nevybuchujú jadrové elektrárne.
Otca tam zavolali, pretože iba on vedel pracovať s tými prístrojmi ktoré to tam celé riadili. Nechápem prečo nerobia na toto nejaké výcviky či kurzy, ale hneď kvôli nejakej hovadine volajú môjho otca...

So Suzanne sme si išli znovu ľahnúť do postele....Aj keď som vedel že už do rána nezaspím.
Ako elektráreň horela tak šľahala plamene do výšky niekoľkých budov.
To svetlo bolo tak strašne jasné až nám prenikalo do izby. Tak som vstal z postele a zatiahol som záclony aby nás zbytočné neznervózňovalo a bránilo nám zaspať.
Keď som už pomaly zaspával počul som nejaké kroky v mojej izbe. Zdvihol som hlavu aby som zistil kto sa zakráda do mojej izby...Videl som ako sa otvorili dvere a Suzanne vyšla  von na chodbu, následne som počul dupotanie a praskanie dreva.
Pomyslel som si že išla iba na záchod...Ale načo by šla dolu keď záchod máme predsa aj hore?! Vstal som z postele a išiel som sa pozrieť kde to vlastne išla. Zídem dolu schodmi, prejdem cez obývačku a v tom zbadám ako Suzi vyjedá chladničku :D
Vzápätí ma zbadala aj ona, a začala sa ospravedlňovať, síce neviem prečo, má sa u nás  cítiť ako doma... Povedal som jej aby kľudne dojedla, ja ju počkám, zatiaľ som si sadol za kuchynský ostrovček a pozoroval som ju ako vyjedá našu chladničku.
Zrazu započujem nejaké fakt nezvyčajné zvuky...myslím že to šlo z vonka...a smerom z obývačky. Suzanne zatvorila chladničku, prehltla posledný kúsok jedla v ústach, a išla somnou zistiť čo alebo kto vydáva tie dosť otravné zvuky.
Pomaly sme sa blížili k obývačke, pre istotu som zapol svetlo na chodbe aj v obývačke. Parkety vŕzgali ako sme sa pomaly hýbali so Suzanne. Vtrhneme do obývky, a tam nič no stále sme to dychčanie či syčanie počuli, nevedeli sme to konkrétne pomenovať. Zrazu sa vonku v tej tme za oknom niečo myhlo. Pomysleli sme si že sa stratilo nejaké mača alebo nevydarený pes a tak sa k nám pritúlalo na záhradu. No v tom sa rozbilo okno a do vnútra v behol ani neviem ako by som to presne nazval ,pretože to nevyzeralo ako živí človek, to stvorenie bolo celé z ohavené, bolo na ňom vidno kúsky  potrhaného oblečenia a mäso ako sa  z neho priam odlepuje. Bolo to fakt na grc, na vyše zrazu celá miestnosť začala nehorázne smrdieť, ugrilovaným mäsom ( aspoň mne to tak prišlo)...
Suzi začala hneď v tom momente  kričať, chcel som ju utíšit no proste to nešlo... Mamka s otcom zbehli ihneď dolu skontrolovať čo sa deje, otec ako bežná reakcia zobral na ochranu nôž.
V behol do obývačky a uvidel tam toho dajme tomu živého-mŕtveho.
Zombiee sa rozbehol ku Suzi a vyzeralo to ako keby ju chcel zožrať a zabiť, lenže to nebolo ako " keby " no bola to reálna hrozba že to spraví, zatiaľ čo Suzi s ním bojovala, otec nabral sily, rozbehol sa k tej ohave a pichol mu nôž pár krát do chrbta a následne do lebky, potom ho chytil a odstrkol ho dolu k zemi, z hlavy mu vytiekla hnusná tmavo škoro až čierna tekutina.
Kým sa Suzi celá roztriasená pozbierala, zatiaľ zbehol dolu schodmi menší brat Josh.
Celé mesto bolo zamorené týmito votrelcami, hneď som vedel že to musí byť niečo s tou elektrárňou, tie veci napoly živé a na poly mŕtve tam z mutovaly a teraz útočia na nevinných ľudí.
Otec mi dal rozkaz aby som rýchlo zbehol pre kľúče, ...on si zatiaľ šiel pre revolver, ktorý schovával v nočnom stolíku v jeho pracovni.
Suzi sa pokúšala dovolať domou no nemala žiadnu odozvu, pretože niečo prerušilo signál, ja som zatiaľ vybehol pre istotu s nožom naštartovať auto a v tom som uvidel ten chaos nevídaných rozmerov. Na našej ulici tých Hajzlov behalo asi tisíc a žrali mojích susedov a kamarátov, ten pohľad bol naozaj krutý,...vidieť ako tie príšery požierajú druhých, nie je nič pekné...v danej chvíly som vedel že tento svet zmenia na samý smútok a strach... No dosť bolo rozmýšlania.