Apokalypsa

Zázrak menom Stephani

Kapitola 6

Zobudím sa na to, že zo skrine vedľa " postele" padne asi storočná váza. Všimnem si názov na kúskoch rozbitých úlomkov, je od toho istého výrobcu ako sme mali porcelán doma v jedálni,...ani neviem prečo ma to tak zarazilo. Pozriem sa na stenu oproti " postele"...ani neviem prečo to nazívam posteľ, keď je to iba rozložena deka na prevlhnutej palete. Vidím, že na hodinách ukazuje niečo po trištvrte na 9... Vstanem a všimnem si, že Suzi tu nieje, asi je už vonku a zase sa zhovára s Jonathanom...
Otvorím dvere, vyjdem na dlhú tmavú chodbu, a vidím ako si po nej veselo pobehujú odporné krysy či myši, nikdy som ich poriadne nevedel rozoznať i keď všetci vždy hovorili, že jedna je väčšia a druhá menšia ... No nič...prejdem zo pár metrov a potom odbočím zase na ďalšiu chodbu, ktorá mi pripadá taká istá len o niečo dlhšia. Konečne som na konci a vidím, že som trafil do čierneho,... slnečné lúče cez sklený strop budovy dopadajú presne na Suzi a Jonathana. O čom sa asi tak môžu baviť?!... Zídem po schodoch no oni ma vítajú s úsmevom na tvári...Nemám z toho dobrý pocit.
Suzi ma obýme tak silno až ma to prekvapí, nikdy by som od nej nečakal tak silný stisk. Jonathan prejde hneď k Joshovi.
Má sa lepšie ako včera a každým dňom je silnejší čo ma samozrejme veľmi teší.
Vraj teší hovorí...poviem si pre seba a mám chuť mu jednu vraziť rovno do sychtu...päste sa mi zvýjajú v kŕčoch a čakajú na chvílu, kedy môžu zaútočiť.
Skludni sa...musím ostať kludný, Jonathan je nepredvídateľný...Jonathan Mayer Petersen...tak znie jeho celé meno, no bol by som radšej keby to Petersen nebolo súčasťou jeho " vznešeného mena"...
Raňajky máš na stole, choď si niečo zobnúť aby si bol viacej fit,...zavelila Suzi.
Podyšiel som k stolu, ktorý bol medzi dvomi obrovskými stĺpmi, okolo ktorých sa obvíjala nejaká ťahavá rastlina. Na moje prekvapenie bol stôl docela preplnený jedlom...odkiaľ tak asi môžu mať toľko jedla??. Určite majú niekde tajné zásoby, kedže som za ten krátky čas čo som tu, nevidel ani raz, žeby sa pobrali na lov.
Po raňajkách som vyšiel na nádvorie so Suzi poobzerať sa či sa niekto nepozerá, a či sa môžme pobrať znovu za Joshom...Už sme boli pri sklade keď nás so Suzi zarazilo, že pred dverami nestojí strážnik ako včera. Dvere boli pozvoľna otvorené, vošli sme dnu no Josh tam nebol. Poobzeral som si starý sklad, ktorý bol na hranici zrútenia sa. Bolo tu zopár zaprášených asi 100 rokov nepoužitých lekárničok, a pár debien,...takže neviem prečo to volajú sklad na zásoby pre prežitie, keď tu dokopy skoro nič nie je...
Vyšli sme znova na chodbu s cieľom prehľadať ďalšie miestnosti, ktoré sa nachádzali na tomto poschodí.
Suzi vošla do dverí na pravo a ja na ľavo...nič nezvyčajné som tu nezbadal, až na zvezok kľúčov, ktorý bol voľne položený na stole. Najskôr si ich tu asi niekto zabudol. Všimol som si, že na na zvezsku klúčov je pripnutý štítok s označením SEKTOR-A- ...nevedel som k akej miestnosti to môže patriť. Vyšiel som z izby a vošiel do tej druhej na proti kde bola Suzi.
Našla si niečo?? Nič čo by bilo do očí.
Na chodbe sme započuli kroky, nebol to jeden z tých silných dupotov na aké sme tu momentálne zvyknutý, kedže sú tu skoro samí muži,... Bol by som povedal, že patria skôr nejakej ženskej. So Suzi sme sa skryli do šatníka ktorý bol vedľa dverí,...momentálne nás vtedy nič lepšie nenapadalo.
V tom si Suzi spomenula, že zabudli zavrieť dvere,...do tmavej izby, kde bol výrazný iba červený koberec, ktorý po vstupe do izby bil do očí, vstúpila žena nižšieho vzrastu, mala na sebe tričko vanilkovej farby, ktoré bolo dosť obnosené a špinavé,...tričko mala zahrnuté za džínsy čiernej farby.
Mala žiarivé dlhé blond vlasy, no do tváre sme jej ani jeden z nás nevideli, pretože bola otočená chrbtom.
Žena sa po tichu a s ostrým zrazok poobzerala po izbe, či nezbadá niečo zvláštne.

Hlavne teraz musíme zachovať pokoj najvyššej úrovne, pretože si nemôžme dovoliť aby nás tu niekto prichytil ako sa vkrádame do cudzích miestností.
Blondínka pristúpila bližsie k šatníku, a vtedy sa otočila s tvárou k nám.
Ó môj bože, Stephani?? Veď predsa to je Stephani,...ihneď sa pokúsim otvoriť šatník, no Suzi mi v tom zabráni.
Čo ti preskakuje?? Nemôžeš tam teraz len tak napochodovať,...nevieme predsa či ju Jonathan niečim neomámil a tak ju zburcoval na jeho stranu...
Asi má Suzi pravdu, no každopádne sa o tom chcem presvedčiť.
Blondínka alias Stephani si vyzula svoje mužské topánky, zobrala si knihu zo stolíka a ľahla si na mierne roztrhaný madrac.
V tom sa dosť nešikovne pohnem k Suzi a z poličky nad šatníkom padne niečo guľaté a ihneď sa to rozbije.
Stephani položí knihu naspäť na stolík, vstane a podíde k šatníku. Otvorí dvere na ľavej strane a uvidí Suzi,...hneď sa jej zašklbne do vlasov,... asi ju nespoznala keďze sa videli naposledy asi pred 6 rokmi.
Vytrhla ju zo šatníka ako nejaké oblečenie a v tom som musel zakročiť, vyrazil som dvere a ihneď som jej navelil aby Suzi ihneď pustila.
Kto ste ?! A čo tu do paroma robíte?...Kto vám sem dovolil v stúpiť ??...nestíhal som, pretože mala priveľa otázok naraz...
Stephani? Ty nás naozaj nezpoznávaš??
Odkiaľ vieš moje meno? Vyklop to lebo ti niečim čo sa mi prvé dostane po pod ruky rozmľiaždim tvoj sycht...
Hlavne sa upokoj. Vystrašene zamrle Suzi.
Naozaj si na nás nespomínaš? Nie, prepáč no nie...no vôbec, mala by som??
Áno mala,... bývala si o ulicu ďalej ako my,...vždy sme ty, ja a Suzi trávili dlhé večerné noci spolu vonkuu...áno priznávam sa, je to už pekných pár rokov no aj tak.
Ouu...naozaj ste to vy!
Stephani si sadne na madrac, so sklonenov tvárov a s rozstraseným hlasom sa spýta ako sme to dali, že sme takto dlho prežili.
Kde máš brata Jack?? Zvedavo sa opýta.
No my sme dúfali, že by si nám to mohla povedať ty.
Ale ja nič neviem, naozaj nič netuším...
So Suzi si myslíme, že Jonathan...
Počkať, počkať, počkať...vy poznáte Jonathana??
Počkaj nechaj ma dohovoriť, hneď ti všetko vysvetlím...no myslíme si, že Jonathan v tom má prsty, včera bol Josh ešte v sklade a tam ho " udržiavali" pri živote no dnes tam po ňom neostalo nič... Je ranený a pokúšajú sa na ňom vyvynúť protisérum...
Poznám Jonathana je to síce sviňa ale toto by nespravil...
No tak Stephani musíš nám pomôcť ho nájsť a dosť ho preč...si jediná komu tu v tejto diere veríme
A pýtala si sa odkiaľ poznám Jonathana?? Žiaľ bohu je to môj strýko.
...