Apokalypsa

Ďalšie kruté objavenie...

Kapitola 7

Stephani po dlhom mlčaní napokon pristúpila k záchrane Josha...
A teraz odtiaľto vypadnite! Kým vás tu niekto neprichití!...A to hneď!
Tak zneli posledné slová Stephani, kým sme neodišli.

Po príchode do hlavnej miestnosti som si všimol po prvý krát, že sa v miestnosti nachádzajú dve veľké zrkadlá, boli umiestnené asi v strede steny, jedno z nich na ľavej strane bolo popraskané ako keby do neho niečo vrazilo no sila úderu zrkadlo nerozbilo ...
Po dlhšom rozmýšľaní som si uvedomil, že sme si so Stephani nedali miesto a čas stretávky kde sme mali prebrať plán...chcel som sa tam vrátiť no Suzi ma znova a raz zastavila.
Teraz je to nebezpečné...môže nás ktokoľvek prichitiť ako sa túlame na miestach kde by sme nemali...
Za každú cenu mi to chcela vyhovoriť.
No a v tomto Suzi obdivujem, toto je jeden z mnohých dôvodov čo na nej milujem.
Pamätám si ako bola prvá s ktorou som sa zoznámil a skamarátil hneď po nasťahovaní sa na našu ulicu kde sme bývali a ako sme sa spolu so Stephani vždy túlali po nočnom meste dlho do noci.
Jonathana som už dlhšie nevidel, určite je zavretý v tom jeho "útočisku".
V tom mi napadlo, že by Jonathan mohol mať nejaké plány alebo niečo zaznačené, čo by sa nám mohlo zísť a pomôcť nám nájsť Josha.
So Suzi sme vyšli na tmavú chodbu vedľa hlavnej siene. Vybrali sme sa v pred, keď zrazu po chvílke sa na obzore oproti nám zjavil Jonathan, jeho sivá vesta nebola už len roztrhaná ale aj zafrkaná od krvi.
Zdesene som sa ho opýtal, čo sa udialo,že má od krvi celú vestu a kúsok trika pod ňou.
Nemusíte sa trápiť, k barikáde sa dostalo pár Zombiekov, ktorý sa pokúšali prebiť za každú cenu dnu.
No a ja som zobral revolvér a napálil som im to rovno do toho ich bezcenného hnilého sychtu.
Ale nebavme sa o mne, kam ste mali namierené??
Nevedel som čo mám narýchlo vymyslieť a tak Suzi trepla totálny nezmysel.
Išli sme sa pozrieť na chlapov ako to tu strážia. Sú to predsa tvrdý silný chlapi nie?? Nechala sa zjavne uniesť viac než bolo nutné.
Ahaa...
Neviem či nám to zožral, nebolo to najpresvedčivejšie číslo od Suzi.
Ale zjavne áno, kedže sa vybral ďalej.
S tichým no ráznym hlasom nám povedal aby sme si na seba dávali pozor.
Po odchode Jonathana som sa Suzi opýtal či nemohla trepnúť niečo originálnejšie a ľahšie uveriteľnejšie.
Prepáč Jack, no nemohla som zniesť to trapné ticho.
Po kratšej výmene názorov sme sa pohli ďalej...
No na druhej strane sa mi nezdala ani tá jeho vymyslená historka o dobýjajúcich sa Zombiekoch.
Na úzkej chodbe sotva svietilo zopár svetiel, pretože skoro všetky boli vypálené či rozbité, to striedanie svetla s čiernotou ma fakt iritovalo.
Na stenách som si všimol čiaru po krvy, vyzerala ako čerstvá. Suzi hneď pristúpila a skonštatovala, že by tu mohla byť spravená pred nedávnom.
Ihneď sme postupovali smerom kadiaľ sa ťahala. Vzbudzovala vo mne dojem ako keby ju tam spravil niekto naschval.
Kto vie?! Možno ju tam zanechal niekto, kto chcel aby sme ho našli a tak sa dozvedeli pravdu. Skonštatovala Suzi.
Možno ju tam spravil Josh, keď ho niekam premiestňovali a tak nám chcel zanechať nejakú stopu aby sme ho našli. Každopádne sme pokračovali ďalej podľa tej čiary.
Pozri Suzi tu čiara končí no ďalej už ani nepokračuje. Zhodou okolností sme sa nachádzali pred sivými dverami, ktoré mali vyrezané na vrchnej časti okienko, ktoré však bolo orámované mrežami. Chcel som sa kuknuť no nešlo to, tak som skúsil či nie sú náhodou otvorené. Suzi mi pritisla ruku, asi to bol signál aby som to nechal tak.
Nemyslíš, že by to bola nejaká pasca?? Opýtala sa dosť vydeseným hlasom.
Ja neviem, jedinou šancov je si to overiť. Tak som stisol kľučku a pritisol som sa odvere aby sa aspoň trochu pohli... Suzi mi s tým samozrejme pomohla. Opreli sme sa o ne celou silou a tak sme ich horko ťažko napokon otvorili. To čo sme tam uvideli nás vážne zarazilo.
Ležal tam mŕtvy chlap s rozmľiaždenou lebkou a prevŕtaným kolenom. Všade okolo neho bola krv a v miestnosti kde sa nachádzal, bola iba drevená stolička prevrátená nabok. Miestnosť mi prišla ako mučiareň...Jonathanová mučiareň.
V tom počujeme kroky, ktoré sa každou sekundou približovali smerom k nám... O pár sekúnd na to sa vo dverách objavil vysoký holohlavý muž. Bez slova a opýtania zaútočil na Suzi. Ty sviňa nechaj ju,...okamžite ju pusti! Suzi pevne stisol a začal ju škrtiť...neváhal som a zobral som prvé po ruke...lenže v tomto prípade som nemal veľmi z čoho vyberať...nerozmýšľal som a zobral tú polo rozbitú drevenú stoličku, ktorá bola žiaľ jediná v miestnosti. Rozbehol som sa, suzi akoby vedela čo má robiť nadskočila a ja som tú sviňu zasiahol do nôh. No žiadny efekt to uňho nevyvolalo...
Suzi ho kusla do pravej ruky s ktorou ju pevne držal a následne ho kopla do rozkroku.
Chlapík ju okamžite pustil a zostal v miernom otrase. My sme zatiaľ vybehli na chodbu a bežali sme ako sme len mohli,...brali sme jednu odbočku za druhou, raz na ľavú stranu potom zase na pravú...až sme sa napokon stratili v tom labyrinte chodieb...
O pár metrov ďalej bolo schodisko, podľa označenia na stene oproti sme sa nachádzali na 1. poschodí v SEKTORE-A- ...
V tom mi došlo, že na kľúčoch čo som našiel bolo napísané presne to isté.
Suzi ma ťahala dolu schodmi, pretože som bol mierne zamyslený...
O malú chvílu sme zišli na 1. poschodie, na stene oprosti bolo napísané tiež SEKTOR-A-.
Nechápal som prečo je na dvoch podlažiach napísané to isté.
Suzi mi poradila aby som sa pozrel na farbu akým to bolo napísané...
Na tomto podlaží je to napísané červenou a o poschodie vyššie zase modrou.
Pozrel som sa na štítok akej je farby.
Bolo tam rozpoznať kúsky modrej, konečne, aspoň vieme na ktorom po schodí máme hladať no to už necháme na neskôr, pretože nevieme či nás ten magor nesleduje...
No ja a Suzi sme nepočuli našťastie žiadne ďalšie kroky...

Po incidente s tým šialencom a motaní sa v labyrinte chodieb ma prudko prešla nálada.
No priznamej si to, náladu už nemám dosť značnú dobu.