Apokalypsa

Je tu bezpečne?!

Kapitola: 5

So Suzi sme vyšli na tmavú chodbu a opýtal som sa či je v poriadku.
Najprv trochu váhala no napokon povedala, že aj hej.
Prepáč, musela som za ním prísť. Len on nám vedel v tej chvíli pomôcť.
Suzi sa začala ospravedlňovať, no neviem prečo?!...Zachránila nám život tým, že zavolala Jonathana, aj napriek tomu, čo sa pred nedávnou medzi nami udialo.
Pokúsme sa mu pretento krát veriť, dobre Suzi?
Ihneď prikívla a tým sme našu debatu o Jonathanovi skončili. Ešte som bol zvedavý kde skrývajú Josha, tak som sa jej opýtal či nevie kde je.
Suzi hneď odvetila, že Josh leží v miestnosti kde sú umiestnené veci potrebné na prežitie čiže sklad.
No a sklad sa nachádza na druhom konci tábora.
So Suzi som sa za ním hneď vybral, pretože pocit viny za to, že som ho vtedy nedokázal uchrániť ma zožieral.
Prešli sme tmavou chodbou, potom schodmi na 1. poschodie, kde sme nachvíľu zastali, pretože som zbadal niečo ako kanceláriu, ktorá asi patrila Jonathanovi. Chcel som vojsť no dvere boli zamknuté. Suzi povedala aby si sme pohli, nevedeli sme či Jonathan nebol na ceste a tak by nás mohol prichitiť ako sa mu vkrádame do jeho, nazvyme to Kancelárie.
V tomto som so Suzi musel súhlasil, sme tu iba pár dní a nechcem hneď vyvolávať hádky a doťahovačky.
Preto sme hneď vykročili vpred nájsť Josha.
Už sme tam boli, keď zrazu pred dverami stál chlap, ktorý tam strážil aby sa do skladu nik nedostal.
Pri sebe mal zbraň a vo vrecku nôž.
Suzi dostala nápad ako odlákať jeho pozornosť, prístúpila k nemu, nahodila sycht, ktorým predstierala, že niečo stratila a tým odlákala jeho pozornosť. Chlapíka odviedla na druhú stranu chodby, čím mi umožnila sa dostať dnu.
Otvoril som dvere a videl som ako na konci skladu v rohu leží Josh. Ihneď som zavrel dvere a pristúpil som k nemu. Hneď som si všimol obväz a šatku obviazanú okolo brucha.
Nebol v najlepšom stave, no to už Jonathan spomenul. Mal horúčku, no nevnímal okolie,...chytil som mu ruku či reaguje na dotyk. Pochvíli s rukou pohol, otvoril oči a začal niečo mrmlať.
Vitaj bratček som rád, že žiješ.
Nevedel moc rozprávať, no rozumel som mu iba jedno a to, že máme bežať preč. Nerozumel som mu.
Ako to myslíš ? To tá horučka, neboj sa budeš v poriadku.
Nie...v. v. vypadnite odtiaľto! Kým sa dá. Jonathan už nie je Jonathanom, teraz je z neho úplne iný človek. Počul som ako sa rozprávajú o tom, že vás dajú hneď zabiť, keď na mne vynájdu liek proti tým beštiám. Vstreknú vám protisérum, na ktorom tak tvrdo pracujú a ovládnu vás, budete nezničiteľný a uplne vám to vymetie mozog. O čom to rozprávaš ? Upokoj sa, odpočiň si. Zajtra prídeme znovu a ešte sa porozprávame.
V tom započujem kroky na chodbe, ihneď vstanem,výjdem preč z miestnosti a utekám sa skryť ku schodom.
V tom sa objaví Suzi, ktorá si pokojne kráča po chodbe. Hneď ma zazrie a podíde ku mne.
Ako sa má? Ako je na tom?
Dosť úboho. Ale zarazilo ma to čo som od neho zistil,... povedal mi niečo čomu som spočiatku nechcel veriť, ale teraz mi všetko dáva zmysel. Hneď pristúpil k našej záchrane keď ma s Joshom zmlátili, ďalej ako nechcel aby sme sa k Joshovi priblížili, čomu nasvedčuje aj ten chlapík, ktorý miestnosť strážil? To všetko Jonathan...
Vyvýjajú niekde protisérum na tie monštrá a teraz to skúšajú na Joshovi, keď to zaúčinkuje chcú to zdokonaliť na nás.
Suzi neverila vlastným ušiam.
Predsa toto je hlúposť, ako by niekto niečo takéto mohol spraviť?
Hneď začala rozprávať o tom ako Josha odtadiaľ musímu dostať preč a celkovo odtiaľto musíme vypadnúť, čím skôr tým máme vyššiu šancu, že mu zmaríme jeho plán. Presvedčivo a rázne povedala Suzi. No ja si napriek tomu myslím, že Jonathan by bol ochotný obetovať vlastných ľudí len aby to zaúčinkovalo. Potom by sa mohol konečne cítiť ako niekto výnimočný...no on takým nikdy nebude...Pobrali sme sa po tichu naspäť k Jonathanovi, keď sme dorazili do miestnosti kde sme Jonathana videli naposledy, on tam už nebol,...určite sa pobral do svojej zašívarne aby nás už nemusel počúvať. Po návšteve u Josha som na Jonathana zmenil od základov názor...