Nečakaný útok...

93 9 0
                                    

Kapitola 3

Všetci sme nasadli do auta s nádejou, že unikneme zlu čo tu nastalo.
Zombieeci sa vešali na naše auto ako sa im zachcelo. Videli sme ako auto prednami narazilo do rodinného domu, kde následne vybuchlo a rozmetalo všetko\ všetkých na okolo.
Klučkovali sme na ceste ako na nejakom teste kde musíme prekonať dané prekážky. Všade na vôkol všetko horelo, vybuchovalo a syčalo. Skaza bola neodvratne tu!
Otec zrazu prudko zabočil do ľava a začal brzdiť, no bolo neskoro, pretrhli sme zábradlie a prudko sme sa zo šmykli z kopca a narážali sme do kríkov,...kameň nám odtrhol ľavé predné koleso a následne sa auto celkom prevrátilo na strechu, kde sa začalo kotúlať až kým celkom nezastalo.
Chvíľku trvalo kým som sa spamätal, videl som že mamka s otcom sú v bezvedomí. Suzi mala poranenú hlavu, pretože jej po čele tiekla krv, Josh bol v poriadku až na pár škriabancov. Na chvíľu nastalo v aute úplné ticho. No netrvalo dlho pretože Zombiee rozbil okno kde sedel otec. Schmatol ho za hlavu a začal ho ťahať von cez okno. Chcel som zakročiť no mal som zacvaknuté nohy a tak som sa zmohol iba na jediné a to na krik a plač, ktorý čím ďalej tým viac priberal na sile. Zrazu sa mi všetko zdalo tak kruté a spomalené, no realita bola tá že som na vlastné oči videl ako mi jeden z tých Votrelcov požiera otca, a keď skončí uňho bude pokračovať a zabije mi aj matku. Ten pocit bezmocnosti ma ubíjal... Nabral som silu a pozbieral som sa. Suzi mi pomohla sa dostať z toho zakliesneného miesta a ihneď som chcel aby sa matka prebudila z bezvedomia. Joshovi som povedal aby rýchlo vyskočil z auta a aby ho Suzi nasledovala. Podala mi ruku a pomohla mi von z toho celkom dorinčaného auta. Ihneď som rozbil sklo na maminej strane, keďže jej dvere boli úplne z deformované a nedalo sa s nimi ani pohnúť. Chytil som ju za ruky no nevšimol som si že ju ten votrelec taktiež chytil ale za nohy a ťahal ju k sebe. Kým som ju vytiahol bolo neskoro ten Zombík ju kusol a tak nakazil....Mamka sa po chvíli zobudila no niečo sa mi na nej nezdalo, nebola to ona, v jej očiach som videl samú smrť... Rýchlo som sa od nej oddialil no vyštartovala po mne a začala ma škrtiť. Nechal som ju aby to trápenie ukončila za mňa, no Suzi zobrala kameň a pár krát ju silno buchla po temene a rozbila jej tým lebku....Kameň pustila, sadla si na zem a začala plakať. S tichým no plačúcim tónom sa ma spýtala, že čo s nami bude, no na túto otázku som jej nevedel odpovedať, pretože od tohto momentu sa všetko zmení. Bude na nás či prežijeme deň, týždeň a či roky. Videl som mamine zohavené telo ako tam leží. V tej chvíli som stratil naraz matku i otca a ten pocit ma ubíjal tak silno až som si myslel že je to len krutý a tak strašne nereálny sen ,ktorý sa mi sníva iba v mojej hlave a ,nič čo sa tu deje nemôže byť pravda.
Kým vrak auta horel, ja som zatiaľ schmatol Josha a Suzi za ruky a bežali sme odtiaľ preč tak rýchlo ako sa len dalo. Vybehli sme na dialnicu ktorá bola plná prázdnych aút a sem tam niekde nejaký žijúci človek, ktorý sa bránil ako len mohol proti tím infikovaným beštiám. Pár si všimlo aj nás ( však prečo nie?!)... a tak sme bežali a skrývali sa poza prázdne vozidlá. Na zadnom sedadle z auta, ktoré bolo na pravej strane som videl tyč, ktorá by sa nám mohla hodiť na zabitie tích votrelcov... Pomaly som otvoril dvere, začal ju ťahať von z auta lenže sa mi nejako pošmykla ruka a tyč spadla dole pod sedadlo. Tie beštie to počuli a ihneď k nám nabehli. Suzi si v tom spomenula na revolvér, ktorý žial zostal v aute niekde zakliesnený.
Vtedy som sa už nesnažil byť nenápadný, pretože som vedel že mi to bude na nič. Rýchlo som tyč z pod sedadla vytiahol a prepichol som s ňou pár Zombiekov. Suzi si zobrala opäť kameň a začala ich mlátiť kým som ja vyťahoval tyč z ich hrudnej kosti. Natiahol som sa, pripravil sa a odťal som jednému z nich hlavu....lenže sa suzi potkla a ten hnusný predátor ju ťahal naspäť k sebe. Zobral som Suzin kameň a pár krát som ho s ním riadne udrel po temene, a ruke, ktorou ju k sebe ťahal. Vydával také nechutné zvuky priam syčanie až som sa nasral a ukončil jeho trápenie tým že som mu skočil na lebku a bolo okamžite po ňom no aj mojom oblečení....Zobrali sme sa a utekali  do okolitých lesov sa schovať a nájsť tak ako také " bezpečie"...

ApokalypsaWhere stories live. Discover now