Odkazy (pokr. Znamenia)

4. Návrat k starým časom

"NIE! Nie... Nie Barry." do očí sa jej tlačili slzy. Barryho mala skutočne rada, hoci vedela, že sa mu rysuje pomer. Ale mali medzi sebou otvorené vzťahy. A tak v rámci hnevu vybrala z vrecka zapaľovač a odkaz podpálila a zmietla popol z nej do menšej kôpky, ktorú si dala do skrinky a spravila okolo kôpky soľný kruh. "Istota je istota." poznamenala vytáčajúc jedno číslo.

"Ahojte krásavci..." ozvala sa do telefónu a na perách mala úsmev.

"Kto je tam?"

"Ako ste mohli zabudnúť na tak skvelú reštauráciu ako Stádo, ktorá Vás chránila pred, teraz pozor, historicky najväčším dažďom v okolí univerzity..." pokrútila hlavou a už chcela povedať aj svoje meno, al začula ten hlas.

"Bianca!"

"Sam! Nádhera Vás opäť počuť... A áno, potrebujem vás... Ste na cestách?" začala sa pýtať.

"Áno, ideme smerom... poznáš ten cintorín pri vodopáde? Tak tam nedaleko je záhadný kostol..." oznámil jej Dean a bola počuť hudba Bon Joviho.

"Ak myslím, to čo myslíš... nezastavíte sa cestou v hoteli Fantázia?"

OdpoveĎou bolo asi pol minútové ticho oboch bratov.

"Bianca, dúfam-"

"Viem, straší tu a práve preto vás potrebujem... Je to intenzívne a... pri Jess to boli znamenia, teraz to sú fotky a odkazy..." zúfalo si povzdychla a oprela sa bokom o stenu.

"Aké fotky?" spýtal sa Dean takmer okamžite potom, čo to oznámila.

"Rôzne..." odpovedala mu potichu a všimla si na okennom ráme ďalšiu. Videla fotku, kde bolo to usmievavé blonďavé dievča z prvej fotky a v rukách držala rám fotky, kde bola ešte malá. Otočila ju stranou a odkaz rovno prečítala "... Fotky minulosti, ktorá sa bude opakovať. Dávaj si však pozor na kontakty, pretože tvoja matika sa z 1+1 môže zmeniť..."

"Čo blbneš?"

"O tom vravím! Vždy je tu nejaká fotka a odkaz... Dojdite.. budete mať izbu na mňa."

"Aj s vaňou?" spýtal sa Sam po chvíli ticha.

"Aj." odpovedala Bianca s úsmevom. "Dojdite prosím." dodala zúfalo a otočila sa za čudesným zvukom.