Odkazy (pokr. Znamenia)

7. Ten chlap sa mi páči

"Niečo ma napadá. Idem sa tiež rozhliadnuť, nájdi Sama... A... Majte pracovný odstup radšej." oznámil a Bianca sa na neho len prekvapene pozrela. "Čo tým myslíš?" niečo sa jej na jeho slovách nezdalo. "Naznačuješ tým... niečo viac? Keď sme sa videli naposledy, mala som slabosť pre teba... Ale neviem čím to bolo, proste... nerieš to, proste ma priťahovala tá tvoja rebelská povaha a zelené oči ... ale ako šli roky, uvedomila som si, že takýto chlapi... O čom sme to hovorili?"

"Rozhodne nie o tomto, ale dobré vedieť... Len toľko, že Sam sa tešil, že ťa znova uvidíme."

"Môžeme... predstierať, že tento rozhovor nebol?"

"Ak chceš, tak kľudne." usmial sa a žmurkol na ňu, ale ona len pokrivila výraz tváre. "Už to môžeš skúšať koľko chceš, nepomôže to. Bola som mladá a ... sprostá. Teraz už nie. Už som staršia a nie až tak sprostá." s úsmevom mu žmurknutie oplatila a vyšla z miestnosti. Sakra, ani som nekukla ako sa volajú v novej identite...

"SAM?" zvolala na neho v priestoroch chodby.

"Samuel, prosím." vyšiel z kuchyne aj s koláčom v ruke. "Máte niečo na srdci?"

"Áno, mäso... Ale áno. Hovorila som s kolegom... Nepresunieme sa na to miesto diania?" navrhla a vyšli po schodoch. "Máš nejakú kartu?"

"Jasne. Ale nepokaz ju, ešte dve pečiatky a budem mať pizzu zdarma." usmial sa a podal jej kartu. Bianca sa rozhliadla po chodbe a strčila kartu do zámku. "ustú radšej." oznámila a kopla kolenom do dverí. Nič. Kašlala na dievčenské správanie a surovo do nich kopla a otvorili sa. "To ono. Legendárna izba 111. Z tadeto vyskočilo to dievča. Skutočne netuším, či je tá izba prekliata ale prečo by to potom tak bolo? Roky tá izba bola zavretá a jediný, kto z nej vyšiel, bol kňaz... Jeho pomocníkov z tade dostali ledva ledva a aj tak do roka zomreli..." hovorila Bianca sledujúc izbu. "Ale na prvý pohľad to nei je nič strašné. Prednáškové sály boli horšie." zasmiala sa.

"nemala by si z toho robiť srandu, začne po tebe hádzať knihy a učebnice... " Sam sa len naklonil do vnútra držiac sa zárubne dverí. Naklonil sa ešte o niečo viac. Bianca mu položila ruky na ramená. "Istota." oznámila dôvod toho činu a vzájomne sa na seba usmiali.

"Teoreticky som bol na veľa prekliatych miestach, mohol by som ísť aj sem." prehovoril Sam po chvíli ticha, čo sa rozhliadal. Pozrel na Biancu s otázkou v očiach ale ona hľadela inam. Rukou siahla smerom k jeho boku. V ráme dverí bola zasadená ďalšia fotka. "Ako to, že sa tu objavujú? Ale dnes to bola len jedna, minulý týždeň ich mohlo byť aj 30 dokopy... Duchu, ničíš si štatistiky."

"Nesranduj o tom."

"Prepáč..." usmiala sa a pohľad uprela na fotku. Bola na nej bruneta s hlbokými hnedými očami, ktorej intenzívny pohľad si pomaly podmanil Biancu. Skôr, než po tom siahol Sam, otočila to, aby si prečítala odkaz.

Ten chlap sa mi páči!