V noci ma zobudila Londynska burka, nedalo sa mi zaspat a poviem vam pravdu dost som sa bala. Nehybne som lezela na posteli a hypnotizovala strop nad mojou hlavou. Rozmyslala som nad tymito poslednymi dnami. Za poslednu dobu sa vela veci zmenilo, byvam v Londine, mama je v liecebni, predali sme nas stary dom, moj nevlastny brat je Harry Styles, byvam s One direction a, a Niall Horan je len par metrou odomna. Zrozmyslania ma vytrhol strasny racho ako keby sa nieco rozbylo, poobzerala som sa po izbe, ale moc vela som toho nevydela, kedze ju osvetlovaly iba blesky. Zrazu niekto zacal strasne kricat, zakryla som sa pod perinu a cakala, vtom niekto zacal plakat noo nievem ci sa to da nazyvat placom, skor vrieskanie, hrozne som sa bala. Pane boze to niekoho vrazdia? Bolot to strasne, hrozne som sa bala tak som vybehla na chodbu kde ma izbu Harry? Do kelu ja vazne neviem riskla som to a jak sialenec som vtrhla do jednej z izieb."H-Harry?" Hovorim cez vzliky...ano placem no a co vazne sa bojim... ako som to dohovorila spod paplona na mna vykukla blondata hlava. No do kelu Niall "P-p-pr-pre-prepac" koktala som "v pohode,co sa stalo?" "Ja-Ja som len ch-chce-chcela ist za Harrym" asi nechapal preco tak sa na mna len pozrel tym vyrazom naco?? "V-vvies ja-ja sa strasne bo-bojim a chela so-som ist za nim" omg citila som sa taaak strasne trapne, len sa usmial a ja som pokracovala vo svojom monologu "no a-a vies zabudla som kde ma izbu a myslelasom ze-ze tu, pre-prepac j-ja-ja uz po-pojdem" "nie ostan tu" pousmial sa a odsunul sa na druhu polku postele a potlapkal po volnej strane. Lahla som si k nemu "prepac dufam ze som ta nezobudila" "nie nemusis sa ospravedlnovat" zrazu nastalo trapne ticho ktore v zapeti rerusil Niall "asi volakoho zabijaju" "c-co?" vazne som sa bala "robim si srandu susedia maju male babetko a asi sa boji tej burky" len som sa pousmiala otocila nabok a zababusila sa do periny. Stale som sa bala keby tu bol tak Harry, v tom sa niecia ruka obmotala okolo mojho pasu a pritiahla si ma blisie k sebe. "deje sa nieco? uplne sa trasies" len som pokrutila hlavou ze nic sa nedeje "neklam mi" "ja sa len bojim,...a nechcela som ta rusit a "ani ma to nenechal dohovorit a pritiahol si ma este blisie k sebe. "uz sa nebojis" zasepkal mi do ucha. Oh moj boze celim telom mi prebehli zimobriavky "uz nie" "som rad ze si tu a ze si si pomylila izbu" coooo co to malo ako znamenat? Co co mu mam na to povedat? "d-dobru noc" "dobru Mia"
Rano som som sa zobudila a vybrala sa do Niallovej kupelne. Nevedela som preco mi to vcera povedal, nicomu som nerozumela. Som s toho vsetkeho zufala som proste na dne. Zostalo mi vazne zle a zacala som hystericky plakat zamkla som sa a sadla si na zem, na dlazku ktora bola tak studena a chladna ako moj osud, moj zivot. Zrasu mi padli oci na ziletku zobrala som ju do ruky a vtom som si spomenula na tu vsetku hrozu na to ako som prisahala ze uz nikdy viac, ale teraz? teraz sa to inak neda. Zavrela som oci a na zapesti si zanechala tenku ale zato hlboku ranu z ktorej mi zacala tiect krv. Tak to som to zopakovala niekolko krat krv som mala uz vsade, ale bolo mi to jedno. Zrazu som zacala kricat bolo mi jedno ze je vedla Niall. "pane boze preco ma tak trestas, preco prave ja musim mat takyto zivot. Preco som taka naivna suka ktora si mysli ze ju ma niekto rad ze ju lubi...Niall ma nelubi a nikdy nebude spametaj sa SPAMETAJ" kricala som medzi v zliky a pritom neustale zanechavala nove a nove cervene pasiky na svojej ruke ked som uz nevladala rezat dalej ziletka mi padla z ruky na zem. Vtom niekto zacal klopat na dvere a ten niekto bol Niall...ja viem necakane. "otvor dvere" "notak otvor bojim sa o teba" "Mia" v jeho hlase bolo pocut ze je zufaly...ale co ja? Dalej som plakala a rozhodla sa ze odidem az ked bude izba prazdna v tom som pocula ako Niall podisie otvorila som dvere a v mojom plane bolo utekat k sebe do izby ale niekto mi to prekazil.Vybehla som z kupelne a skoncila v Niallovom medvedom objati.
