Zahodila som dohorenú cigaretu na zem a rozdrvila som ju špičkou topánky.
Bola som nervózna.
Vrátiť sa späť domov po tom fiasku spred dvoch rokov nebolo nič príjemné.
Stála som pred vchodom do nášho domu, zatínala som ruky do pästí a chŕlila som tiché nadávky na všetky strany. Čo im akože poviem?
Nervózne som si prehrabla rukou vlasy.
Moje rozbesné myšlienkové pochody prerušil hlasný príchod mojej susedky, apropo bývalej najlepšej kamarátky, na scénu.
Preboha!
Skoro ma obrátilo, keď som ju zbadala ako si veselo vykračuje po ulici nevediac čo ju čaká. V respektíve kto ju čaká...
Schmatla som z tašky okuliare a rýchlo som si ich nasadila.
Otočená chrbtom ku nej som prosila všetkých bohov, ktorý mi na rozum prišli nech ma nespozná. Jednoducho, hanbila som sa ako pes.
"Layla?" Zavolala na mňa a mne akoby strelil facku.
Prikrčila som sa a pritisla som si slnečné okuliare tesnejšie k očiam. Akoby mi to pomohlo. Presne vedela kto som.
"Čo tu robíš?" Spýtala sa totálne zmätene a otvorene na mňa zazerala. Ale čo som čakala, tortu a vrúcne objatia?
"Sorry, I don't understand." Vyhapkala som nepodareným prízvukom. Trápne, trápne, trápne. Čo bol toto za ťah?!
Sarah nadvihla obočie a neveriaco pokrútila hlavou.
Nečudujem sa jej, dokonca aj
ja som si uvedomovala ako strašne trápny a úbohý bol môj pokus zahrať to na cudzinku. Toľké roky priateľstva a kam sme sa to dostali?
"Fajn." S povzdychom som to nakoniec vzdala. "Som to ja." Dramaticky som si zložila okuliare.
"Šokujúce odhalenie." Sarah prekrútila očami. Neisto som sa uškrnula. Čo akože bude teraz? Mám začať rozhovor? Už som sa nadychovala, že na ňu vybehnem s nejakou tou trápnou frázov typu: Čo nové?, keď sa ozvala ona.
"Si späť." Vyslovila čo bolo zjavné.
"Hej." Nevedela som čo iné na to povedať.
"Prečo? Myslela som si, že..." pokrútila havou, "vravela si, že sa nevrátiš." Zabodla sa do mňa nenávistným pohľadom a mne vyschlo v hrdle. Celý tento rozhovor mi bol neskutočne nepríjemný. Nervózne som sa pomrvila. "Ako sa má Jason?"
Dúfala som, že pochopila čo tým myslím... Preto som prišla, preto som sa vrátila, aby som zistila ako sa má Jason.
Sarah sa zamračila, do tváre jej stúpala červeň takmer som videla ako sa jej od nervov dymí z hlavy. Naprázdno prehltla, bolo na nej vidno, že sa jej dotklo že som si dovolila po tom všetkom zobrať do úst meno jej brata.
"Lepšie." Vytisla cez zaťaté zuby.
Pocit viny sa do mňa zabodol ako nabrúsený nôž.
"Bol na tom zle?" Spýtala som sa aj, keď som vedela, že sa pohybujem po tenkom ľade. Sarah mohla každú chvíľu stratiť nervy.
"Bol na tom zle." Prisvedčila bez mihnutia oka.
"Čo ti mám nato povedať?" Frustrovne som rozhodila rukami.
"Čo tak prepáč?" Vyštekla. Všimla som si, že zaťala ruky do pästí. Obočie mi vyletelo až kdesi do vlasov. Chce sa so mnou pobiť?!
O pár krokov som ustúpila. Čakala som, že sa hneď vrhne za mnou, ale nestalo sa tak. Brala som to ako dobré znamenie.
"Rada som ťa videla." Zamrmľala.
Obidvom nám bolo jasné, že to nieje pravda.
