S námahou som rozlepila oči. Ležala v posteli vedľa Ethana.
Prebehla som po ňom pohľadom. Sledovala som ako mu v pravidelnom rytme klesá a stúpa hruď.
Bolelo ma celé telo a v hlave mi neznesiteľne trešťalo. Nepohodlne som sa zavrtela. Cítila som sa...špinavá.
V izbe bola tma. Buď bola neskorá noc alebo skoré ráno. Ticho prerušovali len Ethanove tiché výdychy a zbesilý tlkot môjho srdca.
Zase som to proste všetko dojebala.
Vraví sa že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. U mňa to však akosi neplatí. Opakovane a nezmyselne sa sem stále vraciam, do tohto posratého bytu, do tejto až otravne mäkkej postele.
Prudko som sa posadila v návale rozhorčenia.
Mrkla som na Ethana či som ho náhodou nezobudila. Našťastie nie. Moje triezve ja nechcelo Ethana ani vidieť, moje triezve ja vedelo, že je to nesprávne... Ale moje ožraté ja je nadržaná mrcha a kvôli nej sme teraz tam kde sme.
Musím ihneď vypadnúť.
Čo najopatrnejšie som sa vymotala z postele. Cítiac sa totálne znechutene som naslepo hľadala svoje oblečenie.
Len v nohavičkách a v sukni som bosými nohami ťapkala po podlahe.
Keď som vyšla zo spálne skoro ma obrátilo. Vchodové dvere boli rozdrapené dokorán a z výťahu práve vychádzal nik iný ako Ethanov sused Max všeobecne známy ako chodiaci vibrátor.
Nikdy nemal známosť, ktorá by vydržala dlhšie ako jednu noc. Bol to uchýl ale bola s ním naozaj sranda, predtým bol jedným z mojich najlepších priateľov.
A teraz sa ožratý pod obraz boží vytrepal z výťahu, pravdepodobne sa vracal z nejakého záťahu, a keď mu pohľad padol na mňa ako tam stojím ústa dokorán, hore bez, vybuchol do takého smiechu až ho prehlo v páse a zviezol sa k zemi.
"Ticho!" Sykla som a rýchlo som zavrela dvere. Oprela som sa o ne chrbtom a potichu som zakliala.
Ty si zo mňa robíš srandu?! Zasyčalu som do stropu. Podráždene som si prehrabla rukou vlasy, nemohla som riskovať, že zobudí Ethana.
Rýchlo som schmatla mikinu čo vysela na vešiaku vedľa dverí a potichu som vybehla na chodbu za Maxom, ktorý keď ma zbadal namieril na mňa ukazovák a otriasal sa novým záchvatom smiechu.
"Áno, hahaha stála som tam hore bez, super. Koľko máš rokov 12 ?!"
Max na mňa pozrel cez slzy smiechu. "Takže si späť." Z jeho pohľadu sálalo teplo.
"No." Nervózne som sa poškrabala na krku. Z neznámych dôvodov som bola zrazu nervózna.
Max mi pozrel priamo do očí. Zrazu totálne vážny. "Som rád." Usmial sa, zdalo sa, že úprimne a pritiahol si ma k sebe, aby ma mohol objať.
Úplne ma tým ochromil, zmätene som zažmurkala a váhavo som mu opätovala objatie.
Sedeli sme tam uprostred chodby a objímali sme sa. Oprela som sa hlavou o jeho rameno a prvýkrát odkedy som sa vrátila som sa cítila v bezpečí. Vydýchla som.
"Layla?" Zamrmľal po chvíli.
"Hm?"
"Mám na teba prosbičku."
Pokrčila som obočie a odtiahla som sa od neho aby som mu mohla vidieť do tváre.
Toto neveští nič dobré.
Po dlhšom čase ďalšia kapitola. :D ;) Dúfam, že sa aspoň trochu páči.
