Zreteľne som počula ako sa prerývane nadýchol. Vzduch medzi nami oťažel.
Nespúšťal zo mňa zrak rovnako ako som ja nedokázala odtrhnúť oči od neho.
Už je to tak dlho čo som ho naposledy videla.
Sledovala som ako mu kvapky dažďa stekajú po pootvorených perách a
srdce sa mi znova lámalo na tisíc kúskov. Odprisahala by som, že som fyzicky cítila ako sa štiepi.
"Layla." Vydýchol akoby dezorientovane.
Moje meno z jeho pier ma obralo o dych. Na toto som nebola pripravená. Nie tak skoro. Nie, ešte nie!
Celé telo sa mi klepalo, no nebolo to od zimy.
Neprestával na mňa hľadieť. Musela som privrieť oči. Omámená jeho blízkosťou a ochromená pocitom viny som nedokázala zniesť jeho pohľad.
"Čo tu robíš?" Spýtal sa ticho. Tvár mi ovanul jeho teplý dych a tá jeho dôverne známa vôňa vo mne nanovo otvárala staré rany.
Jeho ruka sa zrazu ocitla na mojom líci. Pri tom dotyku som sa strhla a vystrašene som otvorila oči.
Nebuď na mňa milý Jason. Cítim sa potom ešte horšie.
Nasadila som chladnú masku a opäť som mu zlomila srdce. "Bola som s ním."
Jeho bolestný výraz nebol nič v porovnaní s tým čo som cítila vnútri ja. Zrazu akoby, si uvedomil s kým vlastne hovorí.
"Bola si s ním." Zopakoval tvrdo a zahľadel sa ponad mňa k Ethanovmu bytu.
Do očí sa mi tisli slzy, ale úspešne sa mi ich darilo potlačiť.
Ako som to mohla znovu urobiť? Som odporný kus špiny...
"Nedokážem viac byť v tvojej prítomnosti. Je mi z teba zle." Zamrmľal znechutene.
Pravdivosť jeho slov ma tvrdo zasiahla. A ja som sa cítila dotknuto aj keď som na to nemala žiadne právo. Správam sa ako kurva, tak sa so mnou aj tak rozpráva. Dáva to dokonalý zmysel.
Navonok som sa tvárila úplne ľahostajne no vnútri som sa cítila akoby ma práve zmlátil opaskom.
"Prečo si to urobila? Ak si ma už nemilovala, ak si ma už nechcela... mala si mi to proste povedať!" Nakonci už ziapal z plných pľúc a vyskočil pri tom na nohy.
Donútila som sa na neho pozrieť. Dážď mi bolestivo narážal do očí a pod jeho zúfalým, besným pohľadom ma mrazilo v kostiach.
Mysľou mi prebehli Sarahine slová. Bol na tom zle.
Horšie ako toto? Pichlo ma pri srdci.
"Vieš čo je na tom najvtipnejšie?" Zasmial sa. Odporne ,škrekľavo sa zasmial a neprirodzene pri tom zaklonil hlavu.
"Keď som uvidel tvoju tvár bol som šťastný. Šťastný chápeš?" Znova ten smiech.
"Pomyslel som si, že si sa možno vrátila kvôli mne." Skôr než som to stihla zaregistrovať ma zdrapil za predlaktia a drsne ma vytiahol na nohy.
Z očí mu sršali hromy, blesky a ja som sa triasla. Triasla som sa a nenávidela som sa za to, že som taká slabá...
"Ale ty si neprišla za mnou. Vrátila si sa, aby si sa s ním zase kurvila?!" Zatriasol mnou až mi zadrkotali zuby.
"Tak už mi odpovedz?" So zavrčaním natiahol ruku a ja som vedela, že mi vylepí. Zavrela som oči rozhodnutá nechať ho nech sa vyzúri, predtým som mu nato nedala šancu.
Náraz však neprichádzal. Otvorila som oči a od prekvapenia som sa takmer zosypala späť na zem.
Jasonovu pravačku, ktorej odtlačok mal teraz zdobiť moju tvár, držala v pevnom zovretí Maxova ruka.
Táto kapitola sa písala sama! Slová sa len tak sypali. Dúfam, že sa páči ;)
