"Myslel som,že si.."nedopovedal som, v mysli som stále hľadal to správne slovo.
"Iný? Hej,ľudia mi to často vravia." znova sa zasmial a potiahol si z cigarety.
Bože môj,jeho smiech.
"Odkiaľ vlastne si?" spýtal som sa.
"Perth. Do Sydney sme sa presťahovali len prednedávnom."povedal a ja som si potiahol z mojej cigarety.
"Prečo?"
"Otec tu dostal novú prácu."povedal bez záujmu a ďalej pokračoval v ceste.
"Mal by som už ísť"skonštatoval som,keď som sa pozrel na hodinky.
2:35 a.m.
"Fajn"povedal a pozrel na mňa,keď zašľapoval dofajčený ohorok cigarety. Šiel som pomaly s Michaelom k nám domov.
Nechcel som od neho odísť.
"Ďakujem."usmial som sa na neho donútene,keď sme stáli pred naším domom.
"Za čo?" znova sa zasmial a pozrel mi do očí.
"Nočné prechádzky fakt pomáhajú."zasmial som sa tentokrát ja.
"Tak.. Zajtra v škole?" dodal som napokon.
"Uvidíme sa."usmial sa Michael a odišiel.
Zase to povedal. Vyliezol som potichu do mojej izby a zatvoril za sebou okno. Vyzliekol som sa a veci hodil do koša na prádlo.
Neverím,že som bol s ním.
Zaľahol som do postele,hodiac si hlavu o vankúš. Pomaly som vydýchol a zatvoril oči. Dúfam,že zaspím.
Otravný zvuk môjho budíka sa rozliahol po celej mojej izbe.Naštvane som po ňom buchol rukou,otáčajúc sa na druhú stranu postele,snažiac sa zaspať. Moc sa mi to nedarilo a keď som si uvedomil,že znova uvidím Michaela,bol som ihneď na nohách.
Pribehol som k skrini a začal si hľadať vhodné oblečenie. Inokedy by som sa do školy pomaly tiahol,no dnes som šiel ohromne rýchlo.
Otvoril som skrinku, vybral z nej veci a šiel do triedy. Sadol som si do lavice a pozeral na hodiny,ktoré viseli na stene.
Zazvonilo a do triedy vstúpil učiteľ s Michaelom v pätách. Celý čas,čo bol Michael pred tabuľou s učiteľom,sledoval som každý jeho pohyb.
Bol dokonalý.
Celý čas,čo som bol na hodinách som sa tešil na obed. Keď som čo i len zazrel na neho, mal som divný pocit v žalúdku.
Je to láska?
Zatiaľ,čo som prechádzal chodbou do jedálne, napadla ma jedna myšlienka. Čo ak sa so mnou len hrá? Sadol som si na miesto s táckou plnou.. Tvárme sa,že to bolo jedlo,okay? Sedel som pri stole a stále skenoval dvere,či sa v nim náhodou neobjaví Michael.
Objavil sa, lenže nie sám. Po jeho boku stála nejaká baba. Mala asi tak 16-17. Mala hnedé vlasy,ktoré jej siahali na ramená. Bola oblečená tak isto,ako Michael. Moje srdce sa rozbúšilo vtedy, keď ho chytila za ruku. Z hlboka som sa snažil dýchať a zadržiavať hnev,ktorý by sa vo mne dal krájať. Mal som chuť kričať.
Žiarlim? Prečo? No tak,Calum. Zobuď sa. Ty a on nikdy nebudete spolu.
Zrazu sa ku mne obaja vybrali. Zastali pri mojom stole a ja som obom opätoval nepekný pohľad. "Ahoj."usmiali sa na mňa obaja.
"Hej.. Ahojte"povedal som a snažil sa byť v pohode. Nuž,moc sa mi to nedarilo.
"Je ti niečo?" spýtal sa ma Michael a ustarostene na mňa pozrel.
"Nie. Nič mi nie.."
"Calum,hovor."
"Povedal som. NIČ MI NIE JE!" až vtedy som si uvedomil,že som to zakričal a v jedálni nastalo hrobové ticho.
Všetky pohľady padli na mňa. Vstal som od stola,plný hnevu a smútku a rozbehol sa preč.
Potrebujem cigaretu.
Z skrinky som si zobral všetky svoje veci a šiel preč z tejto otrasnej budovy,ktorú aj nazývame škola. Zašiel som do najbližšieho obchodu a kúpil si jednu krabičku a zapaľovač.
Odbalil som ju a jednu cigaretu si dal medzi pery. Potom som ju následne zapálil. Tento pocit mi chýbal. Šiel som domov,fajčiac svoju cigaretu. Otvoril som dvere a vyzul sa. Šiel som pomaly do svojej izby, keď v tom ma niekto prerušil. Vic.
"Nevedela som,že fajčíš." povedala a prekrížila si ruky na prsiach.
"To som nevedel ani ja." povedal som a ďalej pokračoval do svojej izby.
"Calum,máš tu kamaráta!"zakričala na mňa z dola mamka.
Neochotne som vstal z postele a šiel dole schodiskom. Zastal som v strede chodby,myslel som,že snívam. Vo dverách stál Michael,s úsmevom,s ktorým by očaril aj Hollywood.
Čo tu chce?
"A-ahoj,čo tu chceš?" spýtal som sa a podišiel bližšie ku dverám.
"Nejdeš sa prejsť?" zazubil sa.
"Fajn." zobral som z botníka svoje kľúče a mikinu zvesil z vešiaka.
"Nemal by si byť pri svojej priateľke?" odfrkol som.
"Pri akej?" zasmial sa.
"Pri tej,s ktorou si bol dnes na obede."
"Ty myslíš.. Calum, robíš si srandu?" rozosmial sa a ja som si v tejto situácii prišiel trápne.
Dosť trápne.
"Calum,tá baba,Sue," Nie,ona ma aj meno? To som nevedel. Potlesk,Michael. Jej meno som vedieť nepotreboval.
"Je to moja sestra." povedal a mňa až zamrazilo.
Calum,ty si dement.
"Č-Čo? T-Ty máš s-sestru?"
No Calum, tak ty si teda dement.
Zdravííím!:) Ako sa vám táto časť páčila?:3 Ako sa máte?:) Ja dnes úplne úžasne. :3 Písali sme písomku z matiky a, všetypríklady mi vyšli!:33 Pripadám si, ako génius.. :DD Prosím vás, dajte komentáre o tom, čo is myslíte!:) Neviem potom, či to mám ďalej písať, alebo nie.:) Ily.
Sue.♥
