Priblížil som sa k oknu a otvoril ho.
Tašku s vecami som vyhodil na trávnik oproti domu a pozrel sa,či mi do izby nikto nejde.
Pomaly son vyšiel z rámu okna a skočil na trávnik.
Presne som vedel,kam mám ísť.
Ruksak som si dal na plecia a vykročil.
Zazvonil som a vo dverách sa objavila Sue.
"Ahoj Calum"usmiala sa a objala ma.
"Ahoj."usmial som sa a vstúpil do domu.
Vyšiel som po schodoch hore a zastal pred dverami Michaelovej izby.
Nadýchol som sa a zaklopal.
"Ďalej,"ozvalo sa.
Stlačil som kľčku a vstúpil do izby.
"Calum," usmial sa a bežal ku mne,
"ty si plakal?"spýtal sa ustráchane.
Uhol som pohľadom.
Nechcel som,aby ma takto videl.
"Calum,čo sa stalo?" spýtal sa a objal ma.
"J-ja... Pohádal som sa s mamkou a..."nedopovedal som,znova som sa rozplakal.
"Calum..."zašepkal a tisol si ma ešte bližšie k sebe.
Smrkol som a pozrel mu do očí.
Vtedy sa stalo to,čo som nikdy nečakal.
Prilepil sa na moje pery.
Nevedel som,čo urobiť a tak som spolupracoval.
Po nejakej chvíli sa odo mňa odtrhol.
"Ehm ja... Prepáč."povedal zahanbene a sklonil hlavu.
"To je... V pohode."usmial som sa,aby som odľahčil situáciu.
Nepodarilo sa to.
Nastalo trápne ticho,ktoré prerušil vetou,ktorá ma dosť zarazilo.
"Nič to neznamenalo,dobre?" pozrel sa mi do očí.
Chcelo sa mi plakať. Zase.
"Hej.. Nič to neznamelo."prikývol som,aj keď som dobre vedel,že to tak nechcem.
"Ehm.. Už radšej.. Pôjdem.."usmial som sa a vykročil k dverám.
"Maj sa,Michael."povedal som a otvoril dvere.
Ozvalo sa len tiché zamrmlanie.
Šiel som domov,temnotou,ktorá ma obklopovala a s myšlienkami,ktoré sa týkali len jednej osoby.
Michaela.
