Ďaľšie ráno som sa vybral do školy s pesničkami na plno.
Musel som premýšľať.
A pesničky mi v tom dopomáhali. Šiel som pomaly tak,aby sa mi myšlienky zoradili na to správne miesto,kde majú byť a kde majú zapadať.
No jednou nevyriešenou myšlienkou bol Michael.
Neviem prečo,stále ma neopúšťal pocit,že si to Michael s tou Sue len vymyslel. Možno som len naivný,alebo je to pravda.
Prešiel som cez prah dverí,ako vždy a postupoval stále rovno a rovno.
Narážal som do ľudí no to ma nejako moc ani netrápilo.
Hľadám niečo,no netuším čo to má byť.
Otvoril som skrinku a vybral si z nej veci,no zrazu som započul za mnou hlas.
"Ahoj,Calum." ten hlas nebol Michaelov.
Patril niekomu inému.
Dievčaťu. Otočil som sa a zbadal dievča,ktoré bolo včera s Michaelom.
Vraj,jeho sestra.
"Ahoj,Sue."povedal som a čakal,čo bude chcieť.
"Vieš,som tu nová,nevyznám sa tu,mohol by si mi ukázať,kde je učebňa 25E?" spýtala sa a zaklipkala očami.
"Prečo si prišla práve za mnou?"odfrkol som a naštvane na ňu pozrel.
"J-ja.. Nikoho tu nepoznám.. Ja... Prepáč.."sklopila hlavu a chcela odísť,no ja som ju chytil za zápästie.
"Poď so mnou"povedal som a ťahal ju smerom cez školský dvor,do učebne,kde chcela ísť.
"Ty si Michaelova sestra?"spýtal som sa,keď som si z vrecka vyťahoval cigaretu.
"Fajčíš?"odpovedala mi otázkou.
"Pýtal som sa ako prvý"odvrkol som a zapálil si.
"Hej.. Som jeho sestra.."sklopila pohľad.
"Niečo sa deje?"spýtal som sa a pozrel na ňu.
"Nie.. Nič."odvetila a usmiala sa.
Ďalej sme v tichosti šli cez dvor až ku učebni.
Zastavil som pred dverami a ona sa na mňa otočila.
"Ďakujem."usmiala sa a vstúpila do triedy.
Pousmial som sa a sám šiel do triedy.
Sadol som si na miesto vedľa Michaela a dal na seba biely plášť.
Mali sme pitvať žabu.
Zazvonilo a do triedy vstúpil učiteľ.
"M-môžeš ty? J-ja nemôžem."prehovoril na mňa Michael a do ruky mi podal skalpel.
Práve som vychádzal zo školskej jedálne s Michaelom v pätách,keď som pred sebou uvidel kruh z deciek,ktoré kričali,smiali sa,strkali do seba a ukazovali na jedno miesto.
Do stredu.
Pozrel som na Michaela vedľa mňa,ktorý už šiel do kruhu.
Začal som sa predierať davom deciek,keď som uvidel,na čom sa tak zase skvelé zabávajú.
V strede kruhu ležala na zemi nejaká baba,do ktorej ustavične kopal a nadával jej jeden chalan z našej školy.
Irwin.
Dokáže urobiť ľuďom zo života peklo v jednej sekunde.
Akoby len jedným žmurknutím oka. No zrazu som to dievča spoznal.
Bola to Michaelova sestra,Sue. Ležala bezvládne na zemi,schúlená do klbka a plakala. Michael sa k nej okamžite zohol a zobral ju na ruky ako princeznú.
Jej tichý plač aj tak neutíchal.
Ihneď,ako sa dav sklamaních ľudí rozostúpil, rozutekal som sa ku dverám za Michaelom a Sue.
Vybehol som zo dverí a uvidel ich,ako Michael nastupuje so Sue na rukách do nejakého auta. Potom som len videl,ako to auto ide do nemocnice. Ešte hodnú chvíľu som tam stál,úprimne,bolo mi jedno,že už zazvonilo.
Premýšľal som o Sue a Michaelovi. Vykročil som naspäť k dverám s otvoril ich.
Znova som na tomto hnusnom mieste.
Dvere sa s rachotom zatvorili,ozvena bola počuť snáď po celej škole. Na chodbe aj tak vládlo hrobové ticho.
Akoby tu nikto nikdy nebol.
Prechádzal som miestom,kde bili Sue.
Mal som zabiť Irwina.
Zabočil som na roh a otvoril dvere od učebne. Nad katedrou sa rukami podopieral učiteľ.
Jeho naštvatý pohľad smeroval na mňa. Ignoroval som ho a smeroval ku svojmu miestu.Celú hodinu som pozeral na jeden bod na stene a tým boli hodiny.
Odpočítaval som posledné sekundy a keď zazvonilo,vystrelil som z triedy ako prvý. Väčšinou chodím medzi,no teraz som sa ponáhľal na jedno miesto.
Nemocnica.
Dobehol som tam a šiel na recepciu.
"Sue Clifford"povedal som v rýchlosti. Sestrička v strednou veku mi len odpovedala,že jej robia nejaké vyšetrenia.
Opäť som šiel dlhou bielou chodbou,až dokým som nezazrel Michaela,ako sedí na stoličke a hlavu má položenú v dlaniach.
Takto som ho ešte nevidel.
"Hej, si v pohode?"spýtal som sa potichu. Povzdvihol svoj pohľad na mňa.
Nie,nebol v pohode.
Sadol som si vedľa neho a od sa mi behom sekundy prilepil na hruď. Nepravidelne dýchal,bol mimo.
"Robia jej ultrazvuk."zašepkal po chvíli.
"Calum,a-ak ona ne-nepr-neprež-žije,t-tak j-ja toho I-Irwina za-zabijem."povedal s ťažkosťou v hlase. Ešte tuhšie som ho zovrel v objatí a nechal ho,aby mi zmáčal mikinu.
"Hej,bude v poriadku,dobre?"pohladil som ho po chrbe,keď na chodbu prišiel doktor.
Zdravím!:) hej,viem,dnes je utorok,but,rozhodla som sa,že Cigarette budem pridávať v utorky a v piatky,ak by vám to nevadilo.:)
Ako ste sa dnes mali v škole?:) ja som dostala 1 z písomky meh. :D inak,rozmýšľala som,že tento príbeh vymažem, nebola som od toho ďaleko. Takže prosím vás,dajte mi do komentáru vedieť, či to má cenu ďalej písať.:)
Sue.
