Šiel som pomaly domov a nevedel si vysvetliť,kde by Calum mohol byť.
Nahneval sa na mňa?
Otvoril som dvere od domu a vstúpil dnu. Svoje topánky som si vyzul a šiel do kuchyne,kde za stolom bola moja celá rodina.
"No konečne"zamumlal otec a pozrel na mňa.
"Čo sa deje?"spýtal som sa a sadol si.
×Calum.×
"Môžeš mi vysvetliť,prečo si nebol v škole?!"do izby mi vtrhla Vic.
"Nebolo mi dobre."zaklamal som a hlavu si zaboril do vankúša.
"Bolo to kvôli Michaelovi? Dnes ťa hľadal." zašepkala a sadla si ku mne na posteľ.
Prikývol som.
"Vic ja... M-myslím,že ho milujem."zašepkal som a pozrel na ňu.
"Calum,."zašepkala a objala ma.
"aj on teba,neboj sa." usmiala sa.
Záporne som pokrútil hlavou.
Vedel som,že to on tak necíti.
"Mal by si mu to povedať"povedala a vstala z postele.
"Ale ako?"spýtal som sa.
"To už je na tebe. Urob to skôr,ako bude neskoro."
Ako bude neskoro? Čo tým myslí?
Do rúk som zobral mobil a začal písať.
'Za 15 minút buď v parku. Musím ti niečo povedať.'
Rýchlo som na seba hodil nejaké nohavice a tričko s košeľou.
Bol som nervózny,nevedel som,ako zareaguje.
Do parku som prišiel takmer na čas. Michael tam už stál a nemal moc nadšený výraz.
Stalo sa mu niečo?
"Ahoj.."zašepkal som potichu.
"Kde si dnes šiel? Bál som sa o teba."povedal a objal ma.
Nedokázal som mu klamať.
"Myslel som, že sa na mňa hneváš za ten.. Včerajšok."povedal som a sklopil hlavu.
"prepáč"dodal som a pozrel mu do očí.
Bol v nich strach.
Ale z čoho?
"Mikey,čo sa deje?"zašepkal som a pristúpil bližšie k nemu.
"Calum ja... Musím ti niečo povedať.."začal.
"To vlastne aj ja.. Tak.. Povieme to naraz?"navrhol som.
Myslel som,že mi povie to isté.
Nadýchol som sa a povedal to,na čo som dlho čakal.
"Milujem ť-"
"Odchádzam"
Moje srdce sa v tú chvíľu rozmliaždilo na maličké kúsky,ktoré by ani to najsilnejšie lepidlo nedalo dokopy.
Pozeral som pred seba na Michaela,neschopný slova.
Pozerali sme si do očí,keď ma zrazu pobozkal.
Znova.
Po chvíli sa odtiahol. "Prepáč Calum.. Musím ísť" zašepkal a ja som posledný krát pocítil jeho pery na tých mojich.
Prial som si,aby sa tento moment nikdy neskončil.
Slzy voľne dopadali na moju mikinu,no to som neriešil. Bol som ako telo bez duše.
Moja duša bola Michael.
Sedel som na móle,pozerajúc sa do vody. Fajčil som asi tretiu cigaretu,no to mi nevadilo.
Nenávidel som celý svet,no najviac som nenáviel seba.
Spálené časti cigarety som dával do vody a znova si poťahoval.
Bol som smutný a nahnevaný.
Opustil ma. Nechal ma tu samého. Osoba,ktorú som miloval ma opustila bez toho,aby som vedel,či sa ešte niekedy stretneme.
Môj život bol ako domček z karát.
Ak z neho odoberiete jednu kartu zo základov,domček sa zrúti. Ak ju tam necháte,domček bude stáť.
Mne práve chýbala jedna karta zo základov.
Michael.
Ahojte!:)
Pridávam to tu len tak na rýchlo,prosím vás,napíšte mi do komentu,či sa vám táto časť páčila a podobne.:) budem rada!:)
Máme viac ako 100 votes! Ďakujem vám hrozne moc za všetko.
V piatok ak to stihnem,bude aj Epilog.:)
Sue.
