Sen

231 34 2
                                    

„Nie,prestaň."stopla som ho.
„Prepáč myslel som si že to chceš."
„Veď sa skoro vôbec nepoznáme."
„Tak prečo si chcela aby som tu išiel s tebou?"
„Lebo si jediný dobrý človek ktorého poznám,"odsekla som „a už to nerozoberajme."
„Prepáč."
„To nevadí."

Tobyho pohľad:
V mysli: Och bože,chudák Melissa.Nie! Musím urobiť to čo je správne. Ona ma len tak nerozptýli. Aj tak som ju nechcel pobozkať. Alebo chcel? Každopádne to musí výjsť. Nech si to zatiaľ užije.

Mellissin pohľad:
Toby mi dal peniaze a presvedčil ma,aby som si išla kúpiť niečo nové. Neďaleko hotela bolo nákupné centrum do ktorého som zašla. Vstúpila som do prvého obchodu. Potom do druhého,tretieho a nakoniec štvrtého. So siedmimi taškami som vošla do hotelovej izby. „Ahoj. Už som späť!"zakričala som. Odpoveďov bolo ticho. Zložila som tašky na zem a šla  som sa pozrieť kde je Toby. Na posteli ma čakal lístok v ktorom stalo: Išiel som von prezrieť si okolie.
Vydýchla som si,pretože som sa zľakla,že sa mu niečo stalo. Do skrine som si uložila nové oblečenie,plavky,šľapky,sandále,kabelky a tenisky. Potom som zavolala na recepciu so slovami,že sme si priali oddelené postele a nie len jednu. Pravda bola taká,že oni nám dali dobrú izbu. Bola to dvojlôžková izba. Tá jedna manželská posteľ bola spojená z dvoch. Posunula som postele od seba. Na jednu z nich som si ľahla a zaspala.

„Haló Mell,vstávaj."budil ma Toby.
„Ešte ma nechaj."zamrmlala som.
„Ale no ták. Veď si vôbec ešte nejedla. Okrem toho čo si jedla v lietadle. Preto ťa pozývam na večeru."
Vstala som a pozrela na hodinky.
Bolo 17:00. „To som spala len 3 hodiny?"
„Spať budeš aj inokedy."usmial sa Toby.
„Ale aj napriek tomu,že som spala tak málo,cítim sa oddýchnuto."poznamenala som.
„No vidíš,tak šup,šup choď sa pripraviť."

Šla som do kúpeľne kde som si prečesala strapaté vlasy kefou. Na mihalnice som si naniesla maskaru a na pery ružový rúž. Obliekla som si nádherne šaty s odhaleným chrbtom v ktorých som vyzerala úchvatne. Ako posledné som si obula sandále.
„Môžme isť."povedala som.
„Konečne,už som si myslel že sa budeš chystať do Vianoc."

Vošli sme do talianskej reštaurácie. Sadli sme si k stolu pri okne. Prišla k nám čašníčka s JEDÁLNYMI LÍSTKAMI. Pozrela som si ho a začala čítať. Bolo tam naozaj mnoho jedál. Ja som si vybrala Tagliatelle cestoviny s paradajkovou omáčkou a parmezánom. Toby si objednal lasaggne. Po asi 20 minútach nám doniesli jedlo do ktorého sme sa z chuti pustili. Zalizovala som sa až za ušami. Tak mi chutilo. „Prosíš si ešte niečo?"spýtal sa ma.
„Nie ďakujem."povedala som a pochlipkávala vodu z pohára.
„Nemal by si dokončiť strednú školu?"opýtala som sa.
„Áno,to plánujem ale až v septembri. Už som si aj vybral."
„To je skvelé."odvetila som.
Celý večer sme sa rozprávali a plánovali si budúcnosť. Do hotela sme prišli neskoro večer. Toby si šiel rovno ľahnúť. Ja som sa šla osprchovať potom prezliecť do pyžami. Zaspala som veľmi ľahko. Sníval sa mi veľmi čudný sen. Rozbila som zrkadlo. Črepiny sa rozleteli na všetky strany. Zobrala som jednu črepinu s ktorou som si bodla priamo do srdca.

Awww... ďakujem za 260+ čítateľov. Ste super 😍😍 .Vaša Saritaaa13.

Zavretá ✔️Dove le storie prendono vita. Scoprilo ora