"Nemusíš sa hneď červenať" zasmiala som sa a hodila do neho vankúš.Uškrnul sa a hodil mi ho naspäť.Potom išiel ku skrini a vytiahol z nej oblečenie,ktoré si obliekol v kúpeľni.Keď vyšiel,usmial sa na mňa a skočil(a to doslova) na posteľ vedľa mňa.Objala som ho.
"Čo tu vlastne robíš?"
"Ema chcela mať súkromie s Ericom tak ju poslala k nám." zakričal Chris z kúpeľne.
"Chápem.." zasmial sa a opýtal sa, čo ideme robiť.
"Mohli by sme si pozrieť nejaký film!" po tom,ako som povedala túto vetu sa na mňa Chris otrávene pozrel.
"To je nuda..Idem za chalanmi z triedy.Užite si to tu čaukoo!" A už ho nebolo.Celkom mi to vyhovovalo,pretože s Lukasom sa môžem pokojne rozprávať a povedať mu hocičo.
"To je debil..Ále nevadí..Aký film?"
"Lolko..prosíím" prosebne som sa na neho pozrela.Prikývol a zobral do rúk notebook.Nedarilo sa mu nájsť ten film a tak som mu chcela pomôcť.
"Ukáš to sem! Ja to nájdem" Načiahla som sa po notebook no on mi ho nechcel dať.
"Nie! Ja to nájdem aj sám!" začali sme sa tam 'hádať' ako malé deti.Nakoniec sme to našli a začali pozerať.Nebol z toho moc nadšený a tak som ho objala.Cítila som,ako sa usmial.Film trval cca hodinu a pól,no ja som pri ňom zaspala.Zobudila som sa až ráno.Lukas ležal vedla mňa a objímal ma.Bolo to pekné..Chcela som sa potichu postaviť,no posteľ zavŕzgala a tak som ho zobudila.
"Dobré ráno" pozdravil ma chrapľavím hlasom a s úsmevom.
"Dobré..Ja už pôjdem je veľa hodín" zobrala som si svoje veci a otvorila dvere.Pozrela som sa,či na chodbe nie je nejaká vychovávateľka a potom som vyšla.Nečakala som na pozdrav a rýchlo som prebehla do svojej izby.Na mojej posteli ležala Ema.Myslela som si že spí,no keď som prišla bližšie zbadala som,že plače.Sadla som si ku nej.
"Čo sa stalo?" opýtala som sa opatrne.
"T-ten hajzel.." zhlboka sa nadýchla,"On..rozišiel sa so mnou.." Nechápala som.Vyzerali tak šťastne..Ako jej to mohol urobiť?Objala som ju a nepustila,až kým sa odomňa neodtiahla.
"Ako mohol? Ešte ráno mi hovoril ako ma miluje..Neznášam ho.Ľutujem každú minútu,čo som sním strávila!" Neverím tomu,ale nechcela som nič hovoriť.Ostala som ticho a prikyvovala na všetko,čo ona povedala.To trvalo asi dve hodiny.
"Zoe? Kde si vlastne spala?"
"U Lukasa a Chrisa.." Usmiala sa ,a zase ma objala.Je super mať najlepšiu kamrátku.Som za ňu a Lukasa nesmierne vďačná..Mám ich rada ako nikoho iného a to sa nikdy nezmení!
