Ráno ma zobudil niečí hlas.
"Dobré ráno láska" Bol to Lukas.Sedel vedľa mňa a hladil ma po chrbte.Jemne som sa na neho usmiala a pobozkala ho.
"Aj tebe..A kde sú baby?"
"Mnó oni sú s ostatnými už až asi hodinu na nejakej exkurzii." Začala som byť zmetená..
"Ako to,že my tan nie sme?" Zasmial sa no ja som stále nič nechápala.
"Povedal som učiteľke že sa necítiš moc dobre a tak s tebou pre istotu ostanem.." Uškrnula som sa.Začali sme sa bozkávať a to nám zabralo asi desať minút.
"Tak ako strávime dnešný deň tu na hoteli?"
"Začala by som raňajkami,mnó a potom uvidíme" Hneď ako som vyslovila slovo 'raňajky' postavil sa a vyšiel z izby.O chvíľu sa vrátil s dvomi taniermi plnými jedla.Poďakovala som mu a obaja sme sa pustili do jedenia.Keď sme dojedli,zvalila som sa na posteľ,pretočila sa na druhú stranu a zakryla sa perinou.
"Hééj dúfam že nejdeš spať.." zasmial sa a ľahol si vedľa mňa.Objal ma a tak sme celkom dlhšie oddychovali.Celí deň sme strávili hraním video hier,vyvaľovaním sa a tak.
"Láska..nechcem začínať túto tému ale..Zajtra odchádzame a tak..Noo.." Nevedel sa vykoktať a tak som ho prerušila so smiechom.
"No už sa rozhodni čo chceš povedať"
"Ako o nás povieš Ericovi?" Táto otázka mi z úsmevu na tváry,vyčarila divnú grimasu.Totálne mi to zkazilo náladu.
"J-ja ešte neviem..Asi mu poviem celü pravdu.." Moc som sa o tom nechcela rozprávať a myslieť na to a tak som rýchlo zmenila tému.
Na druhý deň..
Sedíme v autobuse a pomali sa blížime ku našej škole.Strašne sa bojím stretnutia s Ericom.
Vyšla som z autobusu a hneď som ho zbadala.Hneď ku mne s úsmevom pribehol a chcel ma objať.Ja som však uhla,čomu moc nechápal.
"Čo je? Chcem som ťa iba objať a prítať sa s tebou."
"Môžeme sa za desať minút stretnúť v parku?" Nechápavo sa na mňa pozrel a prikývol.
Rýchlo som si hodila do izby kufor a pobrala sa za ním.Cestou som si v hlave opakovala slová,čo mu poviem.
"A-ahoj" pozdravila som ho.
"Čo sa deje? Už si v pohode?"
"Nie, nie som.."
"Tak mi aspoň povec,čo ti je!" Začínal byť nervózny a tak som to nechcela ďalej naťahovať."
"Chcem sa rozísť!" Vyvalil na mňa oči,akoby som mu povedala že za ním stojí duch.
"Čože chceš? Počul som dobre?!" začal na mňa kričať.Bolo to nepríjemné,pretože takéhoto som ho naposledy videla,keď sa rozišiel s Emou.
"P-p-prepáč.."
"Kur*a a čo si ako myslíš?! A prečo vlastne?!!" Zhlboka som sa nadýchla a odvážila sa mu všetko povedať.
"Lukas?! Robíš si zo mňa srandu?! Krava! Ale neboj..My dvaja sme ešte neskončili!"
Po týchto slovách odišiel.Bála som sa ,čo spraví..Po chvíli som odišla za Lukasom a povedala som mu o tom.
"Hajzel..Ale neboj..Kým budeš so mnou,nič sa ti nestane"
Nová čaaasť :)
