Keď sa Ema trochu upokojila,išla som sa s ňou prejsť.
"Nerozumiem mu..Ako som sa v ňom mohla tak zmýliť?"
"J-ja neviem..Je to debil a vôbec si ťa nezaslúži.Nezaslúži si aby si kôli nemu plakala.Zabudni na neho! Nájdeš si oveľa lepšieho." povedala som.Hovorila so iba to,čo som si myslela.Erica mám šíce rada,no niekedy sa správa ako úplný kretén.Ema sa na mňa usmiala a silno ma objala.
"Ďakujem..Sľúb mi niečo..prosím"
"Sľúbim ti čo len budeš chcieť"
"Nikdy ma neopustíš..Nikdy!" jemne som sa zasmiala.
"Ako by som mohla opustiť svoju najlepšiu kamarátku?"
Obe sme sa na seba usmiali a ešte chvíľu kecali.Keď sme prišli na izbu,sadli sme si na gauč a zapli notebook.Na rozveselenie sme si pustili nejakú komédiu.V pólke komédie niekto zaklopal a vošiel dnu.Bola to jedna z vychovávateliek ktorá nás prišla skontrolovať.
"Všetko v poriadku?"
"Áno" povedali sme jednohlasne a nasilu sa usmiali.
"Dobre.Doniesla som vám rozvrh.Užite si posledný deň voľna.Dovidenia"
"Dovidenia"
Po jej odchode sme si prezreli rozvrh.Zistila som,že mám s Emou spoločnú chémiu,matiku,biológou a angličtinu.Ostatné hodiny mám zase s Lukasom,takže som milo prekvapená.Dopozerali sme film a keďže už bolo veľa hodín,prezliekli sme sa do pyžama a ľahli si.Zavrela som oči a začala rozmýšľať nad všeličím možným.Napadlo ma,že dnes som moc nebola s Lukasom.No čo...Zajtra to nejako napravíme.
Zobudila aom sa o 7:00.S Emou sme vstali a zo skrine si vybrali oblečenie.Mne to trvali pár sekúnd no jej..Jej hádam pól hodinu.Zvolila som čiernu áčkovú sukňu s bielim čipkovaným crop topom.Vlasy som si nechala rozpustené,a jemne sa nalíčila.
"Môžeme už ísť?" zakričala som na Emu z dverí.Hneď vyšla a tak sme vyrazili.Na chodbe sme stretli Lisu a tak sme sa jej pozdravili.Spoločne sa vybrali do vedľajšej budovy - školy.
V jej chodbách sa už zbiehali všetci študenti.Bol to divný pocit byť zase medzi nimi.Mali sme skrinky vedľa seba a tak sme šli tým istým smerom.
Prechádzali sme chodbou a v tom sa pred nami objavil Eric.Ustarostene som sa pozrela na Emu.Úsmev z tváre jej zmizol hneď,ako ho zbadala.On sa na ňu ani len nepozrel..Prišlo mi jej hrozne ľúto a tak som ju objala.V triede sme si sadli do poslednej lavice.Pred nás si sadol Lukas s Chrisom.V triede bol strašný hluk a tak som ledva počula,čo mi Ema hovorí.Hluk prerušil až príchod učiteľky.Pozdravila nás a my ju taktiež.Po jej hodinovom prednose sa rozhodla pustiť nás naspäť na obed a potom na intrák.Na obede sme si výnimočne nesadli s chalanmi.Asi nemusím vysvetľovať prečo.Keď sme dojedli,poslala som Emu na izbu.Ja som ešte nechcela ísť,pretože som čakala na Erica.Chcela som vedieť čo sa vlastne stalo.Vyšiel z jedálne spolu s Lukasom.
"Ehm Eric? Môžeme sa poroz.." Prerušil ma.
"Nejdem sa o nej rozprávať! Je to len medzi nami tak sa do toho nestaraj prosím!" Vyzeral naštvane.Nikdy som ho takého nevidela.Lukas sa na nás nechápavo pozeral.
"Ja len.." Eric ma hodil o stenu.
"Ty si ma nepochopila?" zkríkol po mne.Začala som sa ho báť,no našťastie bol pri nás Lukas.Kričal po ňom nech sa ukľudní a nech mi neubližuke keď za nič nemôžem.Buchol do skrinky a odišiel.Lukas zostal so mnou.
"V pohode?" opýtal sa starostlivo.Prikývla som,no mala son slzy v očiach.Pomohol mi vstať.Necítila som si ruku.Bola celá červená...Hajzel!
Na fotke Eric :)
