Celí týždeň som všade chodila s Lukasom.Bála som sa,čoby mi mohol Eric urobiť.Vôbec neviem,aký je v skutočnosti.
Dnes,som sa mu snažila vyhnúť na chodbe no nepodarilo sa.Rozprával sa s nejakou prváčkou a hneď ako ma zbadal,začal sa s ňou oblizovať.Neviem čo si od toho sľuboval,ale okay.Ak si myslel,že budem žiarliť tak sa veľmi zmýlil.Počas ďalšej prestávky,som sa chodbou prechádzala spoločne s Lukasom,s ktorím som sa držala za ruku.
"Si krava ktorá iba využíva ľudí! A Lukas,je mi ťa ľúto..Čoskoro opustí aj teba a ver mi." Povedal Eric keď k nám dobehol.
"Hh..Nie kámo..To Mne je ľúto Teba! Nedokážes zniesť to,že ti dala kopačky baba a nie ty jej..Si kretén" Začali sa tam hádať a ja som to už nevydržala..
"Je len moja!" povedal Lukas.
"Nie! Bude moja!" Do tohoto som už naozaj musela zasiahnuť..
"Viete čo? Obaja mi dajte pokoj! Nie som majetok,aby som niekomu patrila.Lukas preláč ale bude lepšie,ak sa rozídeme." Po tomto sa Eric víťazoslávne uškrnul,no dlho nu to nevydržalo.
"A s tebou Eric,som skončila taktiež..Nechajte ma napokoji!" Bez ďalších slov som odišla.
Lukas ma asi nepochopil a cez každú prestávku za mnou doliezal.
"Naozaj sa chceš rozísť kôli tomu,že som si ťa chcel zastať?"
"Nechajte ma už všetci!!!" zkríkla som po ňom.
"Takže je definitívny koniec?"
"Áno! Ako ti to mám ešte povedať?!"
"Okay..Eric mal pravdu..Si krava! Zbohom!" Au..Toto naozaj bolelo.Od neho som nikdy tieto slová nechcela počuť.Možno som bola nepríjemná,ale to čo povedal mi nahnalo slzy do očí. Mali pravdu..Som krava.Nezaslúžila som si ani jedného z nich.Bude lepšie,keď sa snimi už nikdy nestretnem.
"Oci? M-mohol by si po mňa prísť?" plakala som.V strese som zavolala ocovi,s ktorím mám super vzťah..Narozdiel od vzťahu s mamou..
"Čo sa deje srdiečko? Prečo plačeš?"
"J-ja len..Chcem ísť domov a už nikdy sa sem nevrátiť"
"Zlatko..Najprv mi povec,čo sa stalo." povedal to vystrašene.Ani som ho tým plačom vydesila.Povedala som mu,že to tu proste nezvládam a nechcem sa o tom baviť.Súhlasil s tým,že sa odsťahujem k nemu,prestúpim na inú školu a začnem od znova.
Keď som to povedala Lise,vytiekli jej slzy.Objala som ju a snažila sa upokojiť ju tým,že si môžeme písať,a občas sa stretávať.
Na ďalší deň po mňa oco naozaj prišiel..Všetko vybavil s riaditeľkou a mohli sme vyraziť..Posledný krát som sa rozlúčila s Lisou,Kate,Chrisom a Johnom.Lukas sa aj napriek tomu že sa dozvedel to,že odchádzam udobriť neprišiel..Vďaka tomu som sa utvrdila v tom,že je taký ako ostatný.Ja nie..Som iná!
"Môžeme?" opýta sa ma otec a ja som so slzamy prikývla.Takto sa skončil môj život na intráku a s tým aj môj príbeh..Dúfam že i keď bol kratší,sa vám páčil..Ďakujem!
