Keď som sa ráno zobudila,mala som úplne červené oči.Hneď som si spomenula na včerajšok a v tú chvíľu,som mala chuť znovu sa rozplakať.Tento krát som to však ustála.Niekto vošiel do izby a tak som sa automaticky pozrela kto.Bola to Lisa s Kate.Vyzerali strašne ale pochybujem ,že ja som vyzerala o niečo lepšie.
"Dobré ráno" pozdravila som sa im.
"Ako pre koho" poznamenala Lisa a podišla k nočnému stolíku,z ktorého vytiahla tabletky na bolesť hlavy.
"Ako to že tebe nič nie je?"
"Mám v tom prax" zasmiala som sa a vyvalila sa na posteľ.Niektobám zaklopal na dvere.
"Ďalej!"
"Dobré ráno dievčatá! Dávam vám hodinu na to,aby ste sa prezliekli,umyli sa a najedli,pretože dnes máme na pláne prehliadku Londýna." Páni..Tá vie prísť vždy v tej pravej chvíli.Všetky tri sme poslušne prikývli a ona odišla.Po jej odchode som sa išla prezliecť.Zvolila som čierne kraťase a čierno-biele tričko.Baby som nechala na izbe samé a išla som dolu do jedálne.Sadla som si ku stolu,kde už na mňa čakali raňajky.
"Ehm..môžem?" opýtal sa ma známy hlas.Bol to Lukas.Zrak som upriamila na svoje jedlo a prikývla som.Asi desať minút bolo medzi nami trápne ticho.
"Ten včerajšok ma mrzí.." povedal potichu.Nevedela som ako zareagovať.
"Mrzí ťa to,že si sa so mnou bozkával?!" zkríkla som na neho aj keď bezdôvodne.
"Nie! To vôbec nie! Ale keď máš chalana,nebol to najlepší nápad.."
"To je fuk..aspoň som si niečo uvedomila.."
"Čo?" Nebola som pripravená povedať mu že sa mi páči a tak som zbabelo ušla.Rozbehla som sa dlhou chodbou.Na jej konci som sa oprela o stenu a pomaly sa po nej zosunula.Slzy mi stekali po tváry a ja som tomu nevedela nijako zabrániť.Po asi 15 minútach som sa dala nejako dokopy,utrela si slzy a išla naspäť do jedálne.Tam už bola celá trieda vrátane učiteľky.
"No konečne sme všetci! Poďťe za mnou!" Všetci sme ju poslúchli a následovali ju.
Celí čas som cítila,že sa na mňa Lukas pozerá.Nechcela som to riešiť a pokaziť si dnešný deň ešte viac.Londýn je naozaj prekrásny.Vždy som sa sem chcela ísť pozrieť s rodičmi no..Potom sa rozviedli a tak sa mi môj sen nikdy nesplnil a ani sa nesplní.Po asi trojhodinovom prechádzaní sa sme si konečne spravili 'prestávku'.Do piatej sme mali rozchod a tak išiel každý kde chcel.Ja,Lukas,Chris,John,Lisa a Katy sme si išli sadnúť na kávu.Ja s Lukasom sme ostali sedieť samy pri stole,pretože ostatný išli objednať.
"Zoe naozaj prepáč.."
"Myslíš že jedno prepáč všetko vyrieši?! Mýliš sa! To čo sa včera stalo sa nikdy ani stať nemalo! Všetko sa len posere! Môj vzťah s Ericom a aj naše.." prerušil ma.
"Milujem ťa!" zakričal a pobozkal ma.Cítila som niečo iné ako pri Ericovi.Niečo iné ako včera.
Keď e sa od seba odtrhli,zadívala som sa mu do očí.Bola som zmätená a nevedela som čo urobiť a povedať.
"J-j-ja.."
"Do riti už si konečne priznaj že to cítiš tak isto!" Celá kaviareň z nás mala očividne live telenovelu.Dokonca aj Chalani s Babamy (myslím Lisu,Johna,Kate a Chrisa).
"Okay! Milujem ťa a čo teraz? Nemôžeme byť spolu..Nefungovalo by to!"
