Je piatok ráno a ja po dvoch mesiacoch prázdnin,konečne odchádzam od matky na intrák.Nesmierne sa teším! Nie na učenie ale na to,že odtiaľto vypadnem.S matkou som nemala dobrý vzťah.Neznášam ju.Nedovolí mi stretávať sa s otcoma navyše je to zlatokopka.No teraz sa vrátim ku dnešnému dňu.
Vstala som a podišla ku skrini.Vytiahla som z nej čierne,na kolenách roztrhnuté džíny a bielu košeľu.Vlasy som si dala do drdolu a jemne sa nalíčila.Keď som bola so všetkým hotová,do rúk som chytila kufre a po schodoch ich zniesla dolu do obývačky.
"Dobré ráno" pozdravila ma mama a ja som sa musela neochotne odzdraviť.
"Môžeme ísť?" opýtala som sa nádejne.
"Dobre! Choď do auta a zober so sebou už aj kufre.Ja to vláčiť nebudem!" Nad týmto som len pretočila očami a pobrala sa do auta.Sadla som si do zadu,zapojila slúchadká a zapla hudbu.Keď sme konečne vyrazili,oprela som si hlavu o okno a rozmýšľala,aké by to bolo keby sa rodičia nerozvedú.Boli by sme šťastná rodinka? Chodila by som ešte doteraz s Joshom? A bývala by som tu vôbec? Pri myšlienkach na to,aké mohlo byť všetko dokonalé sa mi chcelo plakať.No napokon,všetko zlé je na niečo dobré.Na strednej som si našla super partiu.Mám ich hrozne rada..
Po troch hodinách cesty,sme dorazili do "cieľa".
Rýchlo sme sa s mamou rozlúčili a ja son odišla do svojej izby.Izba číslo 231.Vošla som dnu.V hlave sa mi hneď vynorili spomienky z minulého roku..Bolo to úžasné.
Kufre som položila ku skrini a začala vybaľovať.Niekto mi však otvoril dvere.Hneď som sa obzrela kto to je.Predomnou stála vyškerená Ema,ovešaná taškami a kufrom.Privítali sme sa a objali.
"Hrozne si mi chýbala!" povedala a usmiala sa na mňa.Úsmev som jej opätovala a pokračovala vo vybaľovaní.Po chvíli sa ku mne pridala aj ona.
Za hodinku sme to mali hotové a tak sme sa rozhodli,že sa pôjdeme pozrieť či už neprišli ostatný.Keď som ich všetkých zbadala na chodbe,rozbehla som sa a skočila na Lukasa.Dlho som ho nevidela a tak som bola šťastná,že prišiel už dnes.
"Aj ja ťa mám veľmi rád ale..Ak zo mňa nezlezješ spadnem,a ty hneď na mňa." zasmial sa.Ach..Ako mi ten smiech chýbal..
"Hmm..lákavé spadnúk na Teba!" zasmiala som sa aj ja a zliezla z neho.Poobjímala som ostatných a išla im pomôcť s batožinou.Ema išla s Ericom (chodia spolu), a ja s Lukasom do izby.Ľahla som si na jeho posteľ a prikryla sa perinou.
"Heej!" skríkol po mne," aspoň sa vyzuj" obaja sme sa na sebapozreli a vybuchli od smiechu.Lukas si začal vybaľovat veci a ja som sa zatiaľ pozerala po jeho izbe.V tom niekto zaklopal.Do izby vošiel Chris,ktorí vyzeral ako vianočný stromček.Začala som sa na ňom smiať.
"Čo je?" zasmial sa,"ou Lukas ty si nejaký rýchli.Len sem prídeš a už máš na izbe babu? Ako to robíš?" Vstala som a kamarátsky ho buchla do pleca.
"Vieš ako..Som neodolateľný!" zahlásil veľmi sebavedome.
Po chvíli kecania s chalanmi sme sa rozhodli ísť za celou partiou a riadne osláviť začiatok školského roka..
