Hawaii

1. Kapitola

Turtututu...
Zazvonil môj debilný budík. Vypla som ho a išla som do kúpeľne. ,,Treeesk" narazila som do dverí čo boli zatvorené. Otvorila som ich a keď som sa pozrela do zrkadla mala som na hlave veľkú hrču ,,No super takto pôjdem do školy" povedala som a išla som sa umyť. Potom som prišla do obývačky a mama hovorila ,,Choď sa zbaliť!" prikázala mi. ,,Ja už som zbalená do školy" odpovedala som jej. ,,Dnes nejdeš do školy" povedala mi. ,,Prečo ako nie že by som sa netešila ale..." Neodpovedala som. ,,Sťahujeme sa tak sa choď pobaliť " povedala veľmi prísne. ,,Ale a..." ,,Choď!!" Skrykla na mňa . Išla som veľmi naštvaná do izby. ,,Bože kam sa sakra sťahujeme?!" hovorila som si. Ani som nevedela ako sa mám pobaliť nemala som krabice ani nič tak som išla za ňou. ,,Do čoho sa mám pobaliť?" opýtala som sa mami. ,,Oco prinesie krabice, zatiaľ si skrine vyprázdni!" povedala. ,,Ale prečo sa sťahujeme?" opýtala som sa. ,,Lebo teraz to nerieš Mia a choď!" prikázala mi. Tak som išla si vyprázdniť skrine. ,,Už mám!" zakričala som na celí dom aby to počula. ,,Oco ešte neni doma tak si pustili telku" zakričala na mňa. Tak som si zapla telku. O 2 hodiny konečne prišiel oco. Zbehla som rýchlo dolu a... ,,Oco kde sú krabice?" pýtala som sa ho. ,,Krabice emm krabice sú... Aha sú v pivnici" povedal. ,,Bože mama to si mi nevedela povedať!" bola som naštvaná. Išli sme z otcom do pivnice a tam boli 2 krabice. ,,Toto mi má stačiť?" pýtala som sa sklamane. ,,No veď koľko potrebuješ?" pýtal sa ma prekvapivo. ,,No ja som čakala tak 5-6 krabíc" prišlo mi to divne lebo oco sa na mňa kukal ako keby som ich chcela 100. ,,Čo??!!!, to načo ti je toľko krabíc?!" bol veľmi prekvapený. ,,Veď na všetko.." povedala som. ,,No nevimýšlaj zober si tieto ak budeš potrebovať viac tak ma ohlás" povedal mi oco. Tak som išla do izby a zobrala som si kôpky a dala som ich do krabíc, keď tak na to pozem tak by som potrebovala ešte 2 krabice. ,,Oci?" bežala som dole za ním. ,,Potrebujem ešte 2 krabice" povedala som. ,,Čo?, nehovor že ti 2 nestačia!" povedal prekvapivo. ,,Nie nestačia, kde sú ďalšie?" pýtala som sa ho. ,,Emm pôjdem pozrieť" povedal. Tak som išla zatiaľ hore a vyniesla som si tie 2 krabice z izby. ,,Našiel som..." behala som za ním. ,,Kde? Daj mi ich!" bola som nedočkavá. ,,Mám iba jednu" povedal. ,,Tak fajn skúsim ale skús pohľadať ešte jednu" povedala som a išla som hore. Dala som tam moje kôpky a zistila som že mi aj celkom stačí jedna malá krabica. ,,Oci ešte jedna malá" zakričala som. ,,Hneď ešte hľadám" zakričal mi naspäť. Prešlo asi 30 minút a oco mi dal tu krabicu. ,,No konečne" povedala som si. Všetko som už mala pobalené tak som vyniesla krabice na chodbu aby to potom oco zaniesol dolu. ,,Cink" zapípal mi mobil. ,,Čo!! zajtra píšeme písomku z Biológie!" povedala som zhrozivo. Počkať ja zajtra nejdem do školy. ,,Jes" vykríkla som a odpísala spolužiačke že nejdem do školy. Zbehla som dole sa najesť.

Budem písať kratšie kapitoly ale ich bude viacej :) sory za chyby.