Mlčala som a rozhodla som sa.
Prevážila som svoje telo pomocou kroku vzad. Pri náraze na rúčku zábradlia som vo svojej chrbtici pocítila bolesť. Bolesť, ktorá zanikla v mojom voľnom páde.
Nekričala som. Nevydala som zvuk. Iba som počúvala zdesený šum vravy medzi strážcami.
Moje telo dopadlo na rozbúrenú hladinu oceána
Moje nohy sa potápali. Moje telo strácalo svoju váhu.
Moje myšlienky blúdili a narazili na slová mojej mami.
Vravela, že je slobodná, pretože má meno. Vravela, že je silná, pretože má meno.
„Ak budeš chcieť, môžeš mať meno," povedala mama. „A aké?" spýtala som sa.
„Madelaine." „Budem sa volať Madelaine?"
„Áno."
Áno, pomyslela som si. Mojím menom je Madelaine.
Do mojich pľúc sa pomaly dostávala voda. A ja som sa len usmiala.
Lebo som našla, čo som hľadala. Slobodu.

BẠN ĐANG ĐỌC
Meliorism [SK]
Tiểu Thuyết Chung"Verila som slovám imaginárne vrytých do omietok stien..." { Keď si vymýšľam 2015 ~ 4. miesto v medzinárodnej konkurencii päťdesiatich ôsmich prác }