V mojej mysli neustále prúdili slová a v rukách som držala papier, ktorý ma nútil popísať ho slovami. Cítil sa nevyužito a nechcel vyjsť na zmar. Potreboval niekoho, kto by mu pomohol dať výpovednú hodnotu.
Niekoho, kto by ho zachránil pred absolutným zabudnutím. Niekoho, kto by mu vdýchol arómu skutočného, slobodného života. Niekoho, kto by ho spravil šťastným a ukojil jeho túžby.
Papiere snívajú a zamýšľajú sa nad iróniou ľudí, ktorí naň kreslia stromy.
Ľudia snívajú a zamýšľajú sa nad iróniou papierov, ktoré si dovolia cítiť.
V ruke som držala tento papier.
Blúzn i l a
s o m.M ôj s v e t
s a
t r i e š t i l.V rukách som držala svoj život, ktorý žobral o poslednú šancu niečo znamenať.
YOU ARE READING
Meliorism [SK]
General Fiction"Verila som slovám imaginárne vrytých do omietok stien..." { Keď si vymýšľam 2015 ~ 4. miesto v medzinárodnej konkurencii päťdesiatich ôsmich prác }