Posledný kráľ

Sibyla

Rok 1176

Čas plynul a situácia sa zdala pre kresťanov ako aj pre celú križiacku oblasť veľmi priaznivá. Nevyskytli sa žiadne výraznejšie moslimské útoky, ktoré by vojská nezvládli odraziť.

Jeruzalemské kráľovstvo však nepatrilo iba mužom a jeho stredom nebol len mladý Baldwin IV. Patrilo taktiež aj jednej žene, Sibyle. Baldwinovej staršej sestre. Hoci by jej skutočnosť, že sa narodila skôr, v modernom svete umožnila mať nad bratom navrch, v dvanástom storočí to tak nebolo, namiesto toho mu bola úplne podriadená, rovnako aj Raimondovi z Tripolisu, jeho radcovi a regentovi.

Bola ženou stredovekej doby a ani fakt, že sa narodila ako princezná nijako zásadne neovplyvnil a nezmenil jej postavenie v spoločnosti. Jej jedinou úlohou, pre ktorú ju aj jej učitelia v Jeruzalemskom paláci a konvente vychovávali, bolo, aby sa stala dobrou manželkou svojho budúceho manžela a aby priviedla na tento svet zdravých potomkov.

Aká bola princezná Sibyla? Nedá sa tvrdiť, že bola svojhlavá a robila si čo chcela. Čo sa však tvrdiť dá, je, že bola silná žena a milujúca matka.

Keď sa totiž v roku 1176 jej brat Baldwin spolu s Raimondom Tripoliským rozhodli, aby sa z politických dôvodov vydala za italského veľmoža Viliama z Montferratu, najstaršieho syna Viliama V. z Montferratu, bratranca Ľudovíta VII. Francúzskeho a Fridricha Barbarossu, privolila. Ako svadobný dar dostala grófstvo Jaffy a Ascalonu, ktoré predtým spravovala jej matka Agnes. Svadba sa konala na jeseň a Sibyla mala vtedy iba 16 rokov. Svojho manžela si však príliš dlho neužila. Zomrel nasledujúceho roku v júny a nechal svoju mladú manželku osamotenú s dieťaťom pod srdcom. Keď sa narodilo, podľa tradície, ktorá sa tradovala v dynastií, mu dala meno Baldwin.

"Podobá sa na teba," skonštatoval brat, keď prvýkrát uvidel toho malého drobca.

"Ale oči má po Viliamovi," odvetila Sibyla, "To je to jediné, čo mi ho pripomína."

"Jeho smrť ranila nás všetkých. No aj tak máš šťastie."

"Nerozumiem? Aké?"

"Máš syna," vysvetlil Baldwin, "Máš niekoho, kto zabezpečí pokračovanie tvojho rodu. Niekoho, kto potrebuje tvoju lásku a ochrannú ruku. Ja nikdy nebudem mať niekoho takého. Pretože žiadna žena na svete by nechcela mať dieťa s mužom ako som ja. Umriem a nebude žiadneho syna, či dcéry, ktorí by hrdo prehlásili, že patria k dynastií môjho rodu."

Sibyla ho chytila za ruku, ktorú už vtedy mal obviazanú obväzmi a pozrela mu do očí: "Neboj sa braček, verím, že Boh ti pošle niekoho, kto ťa bude milovať a ctiť. A keby aj nie. Vedz, že môj syn bude velebiť tvoje meno, ako keby si bol jeho otcom." A vtedy mu malého Baldwina položila do náručia. Bolo to po prvý a asi jediný raz, kedy tento malomocný kráľ držal v náručí nejaké dieťa.

Ďalšia časť na svete, snáď sa páčila :D V nasledujúcich častiach by som sa chcela trošku vzdialiť od historického kontextu a venovať sa postavám z toho ľudského hľadiska. Objavia sa tam teda aj postavy, ktoré nemajú historický základ, takže ma prosím nezabite za to :D Opäť sa poteším komentárom.