Ahoj :) moje meno je Katka a chcela by som v tomto príbehu vyjadriť môj názor na život. Na to ako ho prežívam. Tak dúfam že sa vám bude páčiť :)
"Vstavaj do školy Katharin." Mami nie to nemyslíš vážne ja do tej hnusnej školy nejdem nemám chuť sa tam ukazovať jak poniektoré žienky. " Už ideeem." Obliekla som na seba svoje obľúbené čierne jeasy a čiernu mikinu, umyla zuby najedla sa, obula conversy a utekala na zastávku kde má už čakala Laurencia. "Asi hodím tyčku" to bolo jej každodenná veta. "Ideš dnes na floorball?" Ja a Laurencia sme boli najlepšie kamarátky, chodili sme spolu na floorball na ktorom som sa vždy mohla odreagovať. "Hej idem ale nechce sa mi." Nikdy sa jej nechcelo ale popri tom sa tešila. Prišli sme do školy, ja som v škole nebola moc populárna ani mi to neprekážalo nemám rada keď je na mňa zameraná pozornosť. Prišla som ku skrinke kde som si zobrala učebnice. Dnes to nieje až tak ťažký deň. Zobrala som učebnice a išla som do triedy. Triedu som mala na najvyššom poschodí. Sedela som úplne vzadu. Tesne pred zvonenim do triedy dobehla Patty. Sedí blízko mňa. Jedinej z triedy jej dôverujem. Aj keď nie úplne. Zazvonilo. Do triedy prišla učiteľka, postavili sme sa, znamenal to pozdrav ktorým sme sa zdravili s učiteľmi. Niektorým učiteľom na tom záležalo iní na to kašlali - jak ja. Vždy som sedela. Nejak si ma tam vzadu nikto nevšímal. Prvú som mala Slovinu takže v pohode. Celú hodinu som chatovala s Jane. Jane bola moja najlepšia kamarátka. Bola len o rok staršia mala 16 a ja 15. Konečne bol koniec hodiny. A tak som sa vybrala za Julie. Vždy keď som za ňou išla prechádzala som popri jeho triede. No dnes to bolo výnimočné. Už dlhšie sa vraví že usporiadava párty. Ešte nikdy ma na párty nepozval. Bola som s tým stotožnená. No dnes jak som prechádzala cez medziposchodie zastavil ma, jeho dych som už poznala. Bol to on. Môj vysnívaný Dejv. "Kath?" otočila som sa, "ano?" On vážne povedal moje meno? Myslela som že už dávno ani nevie kto som. S Dejvom sme kedysi behali za jeden hasičský tím, no potom sme sa rozpadli a každý išiel vlastnou cestou. Milovala som ho. A on sa od vtedy na mňa ani nepozrel. "Chcel by som ťa pozvať na moju párty, tu máš pozvánku je tam všetko, dátum, čas. Skúsiš neprísť. Si predsa hasička. Moja hasičská sestra." Bola som úplne mimo nechápala som. "Na čo sa tu hráš?" povedala som mu. Odpúšťam ale nezabúdam. "Hasičská sestra? Nemyslíš vážne 3 roky sa tváriš jak keby si ma nepoznal a teraz mi tu tlačiš tieto kaleráby do hlavy?!"
Takže dúfam že sa vám to zatiaľ páči. Určite mi napíšte názor do komentára aby som vedela či pokračovať. Ďakujem za každý pozitívny ohlas. Určite mi napíšte aj negatíva aby som vedela čo zmeniť :)
