Keď som sa zobudila Marthy už pri mne nebol. Pozrela som si Facebook a mala som nové správy od neznámeho.
Neznámy: no ako? Počul som že si bola na tej párty ako bolo?
Katharin: najhoršie. Je Hrozný pocit chcieť niekomu odpustiť kto ti tak ublížil. Jednoducho to nejde. Myslím že aj Marthy je proti.
Neznámy: počúvaj. Je to len na tebe čo spravíš ak niekoho vážne ľúbiš alebo si ľúbila odpustíš mu. Síce máš na srdci ďalšiu ranu ale keď budeš s ním možno sa zahojí. Nepočúvaj názory iných mysli len na seba.
Katharin: vážne ďakujem aj keď neviem kto si. Budem nad tým uvažovať :)
Marthy:
Zobudil som sa vedľa princeznej. Je úžasná. Od hlavy po päty. Mala na sebe len veľké tričko. Bola úžasná. Musel som odísť viem že ľúbi iného. Dal som jej pusu na čelo obliekol som sa a odišiel. Teraz sedím doma. Asi jej zavolám dúfam že ju nezobudim. Najlepší nápad bude keď jej napíšem. "Dobré ráno slniečko, musel som odísť pretože mi volala mama. Poriadne sa vyspi keby niečo vieš komu máš volať <3." Zájdem sa pozrieť za Dejvom čo sa vlastne stalo.
Dejv:
Bol som u nej. Vyhodila ma. Chápem ju ale keby mi dala aspoň jednu šancu. Možno som sa zmenil. "Ďalej." počul som ako zazvonil zvonček. Vo dverách stál Marthy. "Nazdar, no ako hlava nebolí?" povedal a začal sa smiať. "Narozdiel od teba som až tak nepil." Nemohol som piť. Myslel som len na ňu. Nemá rada keď pijem alebo fajčím aj keď sama to robí. Teda nieže by to robila pravidelne ale tak každý deň určite. Ale nie ona je dáma. S občasnými chybami. A to je na nej úžasné. "No dovoľ. A Katharin sa ti neozvala?" Len čo som počul od Marthyto to meno.. Oh. Katharin. Také jemné a zároveň občas nepríjemné stvorenie. "Nie mala by? Podľa mňa ešte spí. A nemal by si to vedieť ty keď s ňou spávaš?" Chcel som presne zistiť ako to je má s ním niečo alebo nie. "Ano spávam s ňou ale inak ako si myslíš. Možno som u nej prespal ale too hneď neznamená že s ňou pravidelne spávam." Takže sú len kamaráti teda dúfam. Musím ju spracovať. "Ok, priznaj že keby bola príležitosť tak..." Skočil mi do reči. "Keby bola príležitosť tak tu niesom ale ležím pri nej a neodídem od nej." Odišiel a buchol dvermi. Má pravdu preistotu zbehnem za ňou. Alebo nie? Vlastne po včerajšku to nieje najlepší nápad. Pôjdem ju zajtra ráno čakať a pôjdem s ňou do školy.
Katharin:
Spravila som si raňajky. Spravila som si kakao. Navrch dala šľahačku a nastrúhala som si čokoládu. Mňam! Zapipal mi mobil aha správa od Jane a Lauri a Marthyho. Jane: "Kath, včera na tej párty všetko Okej? Lebo to to nevyzeralo. Čo sa stalo." A tak som jej to všetko povedala myslím že by som sa mala na to vykašľať po včerajšku si ma už ani nevšimne. Veď som ho nechala odísť teda presnejšie vykopla preč. Lauri ma zasypala zase obrázkami ktoré som vážne nepotrebovala vidieť. Plakala som od smiechu. Milujem také vtipné obrázky. No pri niektorých neviem či sa smiať či plakať. A hneď mám lepšiu náladu. Marthy: " "Dobré ráno slniečko, musel som odísť pretože mi volala mama. Poriadne sa vyspi keby niečo vieš komu máš volať <3." Šla som do sprchy a zrazu niekto klopal hodila som na seba uterák a otvorila. Vo dverách stál Marthy. "vyspata? " povedal. "Aj hej. Poď dnu dáš si niečo?" Nechápem prečo ale snažil sa vyhnúť tomu pozrieť sa mi do očí. "Dám si kakao." Zapla som telku a šla mu spraviť kakao. Zavibroval mi mobil. "Marthy kukni prosím kto mi píše" zakričala som z poza barové pultu.
Marthy:
Povedala mi aby som sa kukol kto jej píše heslo viem takže v pohode. Písal jej Dejv. Mohol by jej už dať pokoj však jej len ubližuje. "Zajtra ráno ťa prídem čakať láska, chcem si s tebou vyriešiť ten včerajšok prosím nezruš to." Prečítal som to nahlas ihneď ku mne dobehla položila kakao a vytrhla mi mobil. "Ďakujem Kath." Povedal som.
Katharin:
Mám s ním ísť alebo nie? Čo spraviť? Ublížil mi ale zároveň ho milujem. Ešte nikdy som s ním nešla do školy. Bože musím sa rozhodnúť. Och. "No dobre." odpísala som. "Marthy čo sa deje?" spýtala som sa ho. Vyzeral divne. "Nič, som len unavený ešte, asi to bude tým." "Môžeš prespať aj u mňa ak chceš." Opýtala som sa no nevedela som či mu to dovolia rodičia nemajú ma moc v láske. "Oh nie idem domov budú zase protestovať a to ja nemienim počúvať. Dobrú Kath." Blížil sa večer rozmýšľala som že si pustím nejakú komédiu. "Sajrajt sága" yes! Našla som to. Úprimne? Nemohla som sa prestať smiať. Až nakoniec som zaspala. Ráno som sa zobudila na to že mi je hrozne zle. Musela som utekať a tam som to dala von ešte asi aj štedrú večeru ty vole. (Mimochodom je máj) Zistila som som že mám o dosť zvýšenú teplotu a vyzerám jak mŕtvola. "Dejvid hrozne ma to mrzí ale som strašne chorá." napísala som. Asi za päť minút u nás niekto zvonil otvorila som. Stál tam. "Vyzeráš nádherne mŕtvolka moja. A utekaj do postele dnes sa o teba postarám ja. A myslím to vážne!" Bola som úplne zarazen. Prečo nejde do školy? Čo tu robí? Ale aj cez to som robila to čo mi povedal. "Dáš si čajík?" spýtal sa. Len som prikývla nemala som až tak silný hlas. "Jeden priceznovský čajík nech sa páči princezná. "Dáš si do neho aj medik?" "Medik neznášam, to je detail moj verný sluha." zasmial sa. O bože tie jamky. Zobudte ma niekto. "Verný verný. Bože Katharin milujem ťa." nemohla som sa na nič. Po chvíli som spustila: "Aj ja teba Dejv. Len.. Chápeš ma? Nedokážem nemyslieť na to čo si urobil. "Chápem ťa som hajzel, debil, hlupák, magor ale ty si úžasná ja ťa neviem prestať milovať. To som ti povedala aj ja. No vysmial si ma Dejv Spomínaš? Milovala som.
