Stál za mnou Viki. "Jaaj tak vy to vyzbierate vraj a Kath ty si asi zabudla čo ti urobil. Bože ste tak roztomilo naivný." Stála za ním Laurencia a smutne sa na mňa pozerala. Dejv ma chytil okolo pásu a povedal: "neviem čo si o sebe myslíš ale si len tupý hlupák a my dvaja ti dokážeme že nás ešte nepoznáš, lebo keď sa my dvaja spojíme tak si skončil. A toto si zapamätaj!" Pozrel sa na nás tým jeho odborným pohľadom a odišli. Obaja. No Laurencia chcela zostať. Potiahol ju a musela ísť. Obzrela sa a usmiala sa. Viem že jej nieje dobre. Musím pomôcť aj jej. "Tak ideme na to?" Pozrel sa na mňa a usmial sa a povedal: "Prečo to robíš? Zničil som ťa keď si bola mladšia. A teraz mi zachraňuješ krk." Sama som tomu najprv neverila. "Dejv, išlo tu aj o mňa, ale veď ty si mi ako brat. Sám si to povedal. Aj keď sme sa dlho nebavili, stále nám to ide jak predtým. A keď sme boli spolu všetko sme zvládli. A teraz je ten čas kedy to musíme dokázať. Tak poďme, aký máš návrh?" sadol si na sedačku a povedal: "No ja som mal pripravených 6000€ na kúpu nejakého auta. Takže to by sme mali." máme celkom dosť. "Ja mam tých 2000. Chýba nám ešte 1000 eur. To zoženieme. Skúsim zavolať ocinovi a ty... " prerušil ma. "Ja ocinovi zavolať nemôžem ale mám nápad. Keď ocino odišiel nechal mi odkaz. Bolo tak 2000€ a povedal že ich mám použiť keď to budem najviac potrebovať." a máme to! Super! Teraz to len dať do kopy ale nedám mu ani o cent viac.
Dejv
Som šťastný! Máme to. Ale bez nej by som to nezvládol. A ešte k tomu nám 1000 zostane. Ideme za Vikinom. Zazvonil som. Kath stála vedľa mňa. Chytil som ju za ruku. Pozrela sa na mňa a usmiala sa. Otvorili sa dvere stál v nich Viki. Bez trička. "Tak toto si si mohol odpustiť." Zasmiala sa. "Ale ale koho to tu nevidím tento nádherný ako tak pozerám pár. Tak čo moji idete ma odprosiť alebo čo?" usmiali sme sa na seba. "No ty si ale všímavý. Nie nie my sme ti niečo doniesli. Nech sa páči Vikinko a už ťa v živote nechceme vidieť. Pa pa." povedal som a odišli sme. "Počkať na niečo som zabudla." povedala a otočila sa späť k jeho domu. Ani nezvonila a vtrhla k nemu domov. "A jej dáš pokoj!" usmiala sa na Laurenciu. Chytila ju za ruku obula sa a vyšli sme z domu. "Ďakujem ti bič" povedala jej Laurencia. "A ty si si s ním vlastne prečo začala?" zostali sme tam stáť. To je na dlhšie nejdeme si niekam sadnúť?" "Jasné poďme ideš aj ty Dejv?" mám ísť s nimi? Chcem byť s Kath. "áno rád. Poďte nasadajte." a tak sme sa vydali do kaviarne.
