2. Pôjdem na párty?

34 2 0
                                    

Takže ahojte píšem ďalšiu časť. Nič ste mi nepovedali na tu prvú tak sa budem snažiť pokračovať :)

Za toto som ho nenávidela. Robil to aj predtým. Nemyslím že sa zmení. "Nič ti do hlavy netlačím, hovorím tak jak to je. Chcem aby si na tú párty prišla. Záleží mi na tom. Myslel som že keď tam prídeš môžme spolu pokecať a nie tu na seba hučať pred všetkými." Tak jemu na tom záleží, ale tie tri roky to tak nevyzeralo. Za tie roky sa mi ani nepozdravil. "Zas mi to robíš. Nemyslíš že som sa kvôli tebe trápila už dosť?" Otočila som sa a odišla, aj som zabudla že som chcela ísť za Julie. Vyučovanie pokračovalo. Konečne posledná hodina. Zazvonilo a konečne skončila šiesta hodina. Hodila som si tašku do skrinky zobrala mobil, peňaženku a kľúče a išla si niečo kúpiť do Lidla. Mala som ešte totižto hodinu kým mi začne floorball. Na floorball chodila aj Julie. Vždy sme do Lidla chodili spolu. Bol to taký nás pondelkový rituál. Julie je moja sesternica je o niečo menej ako mesiac mladšia. Kúpila som si vodu. Stála som pri pokladni keď mi prišla sms-ka. Zaplatila som a pozrela som si mobil. Mala som pocit že to bude operátor nikto iný mi väčšinou sms-ky nepíše. Otvorila som správu a čítala. "Ahoj Katharin. To čo sa dnes stalo ma veľmi zaskočilo. Vždy si vravela že ma ľúbiš no teraz to tak nevyzeralo. Prečo si taká? Vždy sme si boli jak súrodenci a ty to dobre vieš. Ozvi sa prosím. Príď na tu párty." Neodpovedala som mu. Nemala som chuť. Celý floorball som bola ako vymenená nevnímala som nič. Som totižto brankárka takže do bolo dosť na nič. Oproti mne sedel v bráne Marthy. Vždy sme si kyvali. No dnes to bolo iné. Zakýval a ja som sa ani len na neho nepozrela. Konečne sa skončil floorball. Dnes to bolo jak nočná mora. Samozrejme tréner si nemohol odpustiť poznámku k tomu ako som chytala. Ale kto by si odpustil veď to bolo strašné. Išla som zaniesť dres. Cítila som jak sa ku mne zozadu blíži Marthy. Vôbec sa so mnou nebavil. Poznám ho síce krátko ale cítila som sa hrozne. Išla som si zobrať tašku a pobrala sa domov. Vedela som že za mnou ide Marthy. Ani sa nesnažil so mnou začať komunikovať len proste išiel za mnou mal to tým istým smerom. Ja som mala sluchátka v ušiach a počúvala moju obľúbenú pesničku. (pozri hore v médiách). Aj on mal sluchátka. A tak sme šli domov. Keď som sa už chystala odbočiť na cestu ktorá vedie ku mne domov chytil ma za ruku a pritiahol k sebe. Objal ma. Veľmi silno ma objal. Najprv ma držal len on a potom som ho chytila a držala. Bola som o hlavu nižšia tak som sa o neho oprela a plakala. Jemne mi chytil hlavu a pritlačil k sebe potom ma chytil za boky. Asi po pol hodine som sa od neho odtiahla. "Ďakujem." povedala som. "Myslím že mi musíš niečo vysvetliť, dnes si vyzerala hrozne. Čo sa stalo?" A tak som mu to všetko povedala. "Už musím prepáč musím sa učiť." a tak sme sa obaja pobrali svojim smerom. Prišla som domov. Otvorila som si Facebook a mala som jednu žiadosť o priateľstvo. "Neznámi pán" nechcela som to prijať čo ak to bude nejaký uchyl veď nemá ani fotku ani nič. Ale prijala som to. Mala som pocit že urobím dobre.
Neznámy: Ahoj.
Katharin: ehm ahoj poznáme sa?
Neznámy: viac ako si myslíš.
Katharin: kto si?
Neznámy: to ti nepoviem.
Katharin: tak sa maj.

Vypla som si Facebook a išla som sa učiť. Rozmýšľala som kto to môže byť. Ale po čase ma to prestalo trápiť.

O 4 dni neskôr.
Takže je piatok. Zajtra má Dejv párty. Stale neviem či tam idem. Zavolala som Marthymu.

-"Haló Marty?"
- "Áno, slniečko?"

Jeho hlas ma vždy upokojil. Rada som s ním volala a ešte ho radšej som ho počúvala.

-"Ideš zajtra na tu Dejvidovu párty? Ak áno išla by som s tebou sama tam nepôjdem. Totižto panko má pozval."
-"Ja by som šiel je jak môj brat. Pôjdeme spolu. Prespime u teba?"

Ano je to možno divne ale mala som vlastný byt. Mám síce 15 ale mamina A ocino chodia na týždňovky. Teda nenazvala by som to týždňovky. Odídu na mesiac niekedy na dva prídu má pozrieť a zas idú preč. Napríklad mamina odišla v pondelok Tatinovi sa tento krát nedalo prísť a potreboval maminu tak odišla. Takže mám 4 izbový byt a Tatino mi vždy pošle peniaze keď to potrebujem všetko zaplaia cez internet. Som rada že ich mám.

-"Jop, môžme. Tak idem ja. Tak zajtra večer o pol 8 u mňa."
-"Okej. Dobrú slniečko."

Tak ľahla som si pustila som si hudbu, a rozmýšľala som ako každý večer. Rozmýšľala som čo sa vlastne dnes stalo. Marthy mi je ako brat aj keď ho poznám možno 3 mesiace. Ľúbim ho a nechcem ho stratiť. A Dejv? Nerozmýšľa nad tým. Uvidím čo sa bude diať zajtra.

Marthy:
Katku ľúbim viac ako sestru ale som vďačný aj za takýto vzťah. Milujem jej hlas a keď ju vidím som z nej mimo ako napríklad dnes, keď ma objala. Vždy keď mi na floorballe odkyva mám pocit ako keby mi kyval anjel.

Sobota.
"Cŕŕŕn" nenávidím tento zvuk. Pozrela som sa na hodiny. "Čože!" Bolo pol 1. Pokazil sa mi budík a 5 zmeškaných hovorov od Marthyho. Do prdele. Takže dala som si obed a popri tom som volala s Marthym.

-"Príď ku mne skôr ak chceš pomôžeš mi s oblečením."
-" Takže dnes som dostal úlohu módneho stylistu a sprievodu na párty?"
-" Presne tak pane."
-" Som pocteny za 2 hodiny som u teba."

O niekoľko hodín neskôr.
Takže Marthy samozrejme meškal je 6 hodín a stále tu nieje. U neho som si už zvykla. "Ďaleeej" zakričala som keď som počula klopanie na dverách. Otvorili sa a stál tam Marthy mal oblečenú Červené kockatu košeľu čierne jeansy a červené vans-ky a tie jeho blonďave rozstrapatene vlasy. Bol zlatý. "Ahoj kvetinka" povedal a dal mi pusu na líce. "No dobrý večer sa praje" povedala som a buchla som ho po pleci. "Sorry že meškam ale moja mama chápeš... " Jeho mamina je veľmi milá a prehnane starostlivá. "Jasné chápem. Tak poď vyberieme ti niečo." Ako sme sa tak prehrabavali v mojom šatníku našli sme dokonalé čierne šaty nad koleno, ktoré som vážne ešte v mojom šatníku nevidela. "Vyzeráš nadherne" povedal a oči mu žiarili na celú izbu. Dala som si čierne lodičky aby som bola aspoň trošku vyššia a hodila som si sako vyrazili sme. Dejvov dom si pamätám len trošku raz alebo dvakrát som u neho bola. No toto čo som videla som vážne nečakala. Zastali sme pred obrovskou vilou s presklennou obývačkou plnou ľudí. Prišli sme pred dvere a cítila som jak mi Marthy chce chytiť ruku. Naše prsty sa preplietli a vošli sme dnu. Prezrela som si celú miestnosť no Dejva som nevidela. Bola tam Jane, ktorá hneď ako má uvidela, skočila mi okolo krku. "Kath! Vyzeráš super!" zvrieskla na celý dom a každý na obzrel. "Jane aj ty! Máš nádherné šaty a úžasnú postavu!" vážne vyzerala skvele. "Toto je Matez. Matez - Kath- Kath - Matez." Bol veľmi milý a bolo vidno že Jane ľúbi. "Teší ma a Jane ty sa s Marthym už poznáš nie?" mala som pocit že som ich už zoznámila. "Jasné nazdar Marthy." Tak sme zašli k baru. "Ja si dám vodku s džúsom" povedala som a Otočila som sa k Marthymu. "Ja tiež" povedal. "Kým to spravia idem na Wécko počkaj ma tu." Prišla som na wecko pozrela som sa do zrkadla a napravila som si vlasy. Zrazu ma niekto chytil okolo pásu. Bol to on. Môj Dejv. Dal mi pusu na krk. Neovládla som sa a Otočila som sa k nemu a dala mu facku. "Prečo si to spravil?!" Odišla som.

Tak toto je dlhšia časť. Ozvite sa či mám pokračovať. Páči sa vám to? Táto časť má 1316 slov. Chcem tým povedať že ma to baví píšem vlastne svoj život len trochu inak.

Máš Len Jednu Možnosť Tak Si Vyber!Donde viven las historias. Descúbrelo ahora