,,Zavierame," ozve sa hlas knihovníčky. Dočítam poslednú stranu knihy a zabuchnem ňou. Následne sa z nej víri prach. Odložím ju naspäť na svoje miesto do poličky. Chalan spraví to isté. Zo zeme si vezmem tašku s kabátom a s milým pozdravom odídem.
Z tichého priestora sa dostanem do hlučnejšieho a rušného. Kráčam ulicou. Padajú na mňa malinké, studené vločky, ktoré sa hneď po dopade roztečú. Prídem až k domu, v ktorom bývam. Nie často to volám domov, necítim sa tam ako doma. V knižnici mi je lepšie.
Len čo otvorím dvere začujem hlasné hlasy mojich rodičov. Znovu sa hádajú. Nečudujem sa, prečo sa môj brat odsťahoval krátko po osemnástych narodeninách. Ani si nevšimnú moju prítomnosť. S jedlom v rukách odídem do svojej izby. Moja izba je asi najpokojnejšia a najčistejšia z celého domu. Polovicu izby tvoria poličky s knihami, ako inak.
Už dlhú dobu nečítavam doma. Nemôžem. Neviem sa sústrediť. Ledva sa dokážem učiť.
Zvalím sa na svoju posteľ, ktorá ešte pred chvíľou bola krásne uhladená, a rozmýšľam. Rozmýšľam nad svojim životom a problémami.
YOU ARE READING
Library
Short StoryOna a on. Dvaja odlišní ľudia s rovnakou drogou. Droga zvaná kniha. Obaja sú posadnutý knihami. Celý deň presedia s knihami v rukách. Každý jeden deň na seba pozerajú, no nikdy sa ani len nepozdravili. Started in November 2015 Finished in December 2...
