Library

♣Trinásť♣

Nie! Toto sa mohlo stať len mne. Naozaj len mne. Teraz ležím v nemocnici s oviazanou hlavou.

Pekne, pomalým a ladným krokom si vykračujem zo školy do knižnice. Teším sa z decembrového snehu, ktorý mi naznačuje, že Vianoce sú za rohom. Vločky na mňa veselo sadajú. 

Zrazu okolo mňa prebehne dievčatko, ktoré naháňa chlapec. Boli veselí, šťastní a užívali si detstvo. Lenže omylom do mňa buchli a ja som sa pošmykla na zamrznutom chodníku a spadla. Ich mama im vynadala a rozbehla sa ku mne. Ja som si chytala hlavu, ktorú som si narazila do plotu vedľa, pretože ma ukrutne bolela.  Tiekla mi z nej aj krv, ktorú som následne mala na rukaviciach. 

Mladá pani mi zavolala sanitku a stále dookola sa ospravedlňovala za svoje deti. Ja som jej stále opakovala, že je to v poriadku a neurobili to naschvál, ale stála si za svojim. Teraz ležím v nemocnici na pozorovaní s miernym otrasom mozgu. Zaujímavé je, že som bola pri vedomí. 

Je mi však ľúto, že nemôžem byť v knižnici, kto vie či si to neznámy chlapec všimol. Či si všimol moju neprítomnosť.