Zase ona. Sadol som si oproti nej, na moje obvyklé miesto. Premeral som si ju očami, ten sveter mala aj včera. Ako vždy bola začítaná do knihy. Priam hltala písmeno po písmenu.
Otvoril som si aj ja svoju knihu, ktorá bola v dezolátnom stave, ale dala sa čítať. Prežila si toho teda dosť. Na rohu minimálne piatich strán je vyliata káva. Niekde aj iná tekutina. Niektoré strany sú kúskom zlepené k sebe neznámym predmetom, vyzerá ako šušeň z nosa. Niekde chýba vrch strany a celá kniha je lemovaná lepiacou páskou.
Začítam sa do knihy. Dej ma úplne vtiahol. Prevraciam stranu za stranou. Všade ticho, len zriedka počuť šuchot, ťuknutie do počítača, či pretočenie strán.
To na knižnici milujem. Je tu ticho. Pokoj. Môžem sa sústrediť na knihu. A je tu ona. Dievča rovnaké ako ja, aspoň záľubou.
ESTÁS LEYENDO
Library
Historia CortaOna a on. Dvaja odlišní ľudia s rovnakou drogou. Droga zvaná kniha. Obaja sú posadnutý knihami. Celý deň presedia s knihami v rukách. Každý jeden deň na seba pozerajú, no nikdy sa ani len nepozdravili. Started in November 2015 Finished in December 2...
