Library

♣Štyri♣

Deväťdesiat sedem, deväťdesiatosem, deväťdesiatdeväť. Spočítam posledný schod v našej bytovke. Je to taký môj rituál. Nechodím výťahom, radšej sa prejdem po schodoch. Vždy ich spočítam až do toho deväťdesiateho deviateho. Prečo to robím? Vlastne ani neviem. Robím to už posledný rok, odkedy som sa začítal do kníh a oddelil od kamarátov, ktorí mi ublížili. Nie vždy ich počítam, väčšinou. Ale ak hej, tak vždy do konca. 

Odomknem dvere od nášho bytu. Hneď za prahom sa vyzujem a topánky odložím. Prejdem do obývačky, kde ako vždy sedí moja mama. Objímem ju a sadnem si vedľa nej. Znovu drží v rukách krížovky a lúšti. Sem-tam si odpije z kávy. 

Odídem do svojej útulnej izby, kde to prevláda modrou farbou a zavriem za sebou. Z poličky naľavo vezmem knihu. Prečítal som ju najmenej päťkrát a stále sa k nej vraciam. Je mi jedno, že ju viem skoro naspamäť. Každý jeden raz nájdem rovnaké chyby, rovnako sa vžívam do deja, rovnako odsudzujem postavy a v každej jednej vidím stále rovnakú vlastnosť ako vo mne. Je to moja srdcovka.