♣Dvadsaťdva♣

729 105 7
                                    

Znova knižnica. Znova ona.

Prišiel som a ona sa práve vyzliekala. Aká náhoda. Obaja sme si vzali tú istú knihu, ktorú včera a začali čítať. Párkrát som po nej hodil očkom, no cítil som sem-tam aj jej pohľad na mne. Vždy som sa v duchu usmial.

,,Ako sa vlastne voláš?" ozval som sa zrazu. Len tak nečakane. Už dlhšie mi táto otázka vírila hlavou. Konečne som sa ju dokázal spýtať a to z ničoho nič.

,,Wendy, ty?" pozrela na mňa s úsmevom na tvári.

,,Sam, ale máš pekné meno," pochválil som ju. Nechcel som, aby táto konverzácia skončila tak skoro.

,,Ďakujem, ani tvoje nie je zlé," zasmiala sa. Týmto sa skončila. Nemali sme ďalej tému.


LibraryWhere stories live. Discover now