♣Dvadsať♣

707 107 8
                                    

Osemdesiatpäť, osemdesiatšesť, osedesiatosem...Počítal som schody až na vrchné poschodie, kde bývam. Odomkol som dvere nášho bytu a následne zavrel. Samozrejme až keď som bol vnútri. Mama zase lúštila krížovky. Že je tu ešte baví... Ale aspoň mám každý rok istý darček, ktorý jej kúpim poteší ju.

,,Ako bolo v knižnici?" spýtala sa ma po chvíli. Zaujímavá otázka a hlavne nečakaná.

,,Fajn," mykol som plecami a odišiel do izby. 

Prečo nám len tá knihovníčka pokazila náš rozhovor? Nevidela, že sa chceme rozprávať? Konečne sa rozprávame a ona to pokazí...


LibraryWhere stories live. Discover now