Bad Blood

Sen

Otvorila som oči a sedela som uprostred nádhernej lúky. Tú lúku obklopovali stromi. Zrazu som za sebou počula kroky ktoré smerovali ku mne. Rýchlo som sa otočila a všimla som si Mika ako ku mne kráča. Bol iní. Po prvý raz v mojom živote ma vystrašil. Bol ako zhypnotizovaný. Chcela som sa pozrieť inam aby si uvedomil že ma to vyľakalo ale keď som sa inam pozrela videla som iba ďalších upírov ktorých som ani nepoznala. Pomaly ma obkľučovali a ja som sa bála. Už boli úplne pri mne keď som začula zavrčanie. Všetci sa otočili a do kruhu ktorím ma obklopovali vbehla veľká čierna puma. Bola nádherná. Mala dlhokánsku čiernu srsť a ružové svietiace oči. Potom sa rozbehla ku mne a zobrala ma na jej chrbát. Bežali sme po lese. Ešte som si všimla obrovský ružový znak na jej boku. Bežali sme asi pol hodiny. Potom tá puma zastavila a ja som sa rozhliadla dookola. Všade tam boli postavené malé slamené domčeky a ešte tam bolo obrovské more. Z úžasom som sledovala more. Bolo nádherné. Až v tedy som si uvedomila že som more doteraz nevidela. Zišla som z jej chrbta a ona sa rozbehla ku stromom. Pomali som kráčala ku moru. Nechcelo sa mi vojsť do tej nádhernej a zároveň tajomnej vody tak som si sadla na piesok. Chvíľku som len tak hľadela na vlny keď som v tom začula ďalšie kroky. Hrozne som sa zľakla ale keď som sa otočila išlo tam iba dievča s dlhými čiernymi vlasmi a zelenými očami. Priateľsky sa na mňa usmievala a kývala mi. Tiež som sa na ňu usmiala. Mala krátke biele šaty a bola bosá. Prišla ku mne a sadla si najbližšie ku mne.

"Ahoj." Vravela milím tónom.

"Kto si? Spýtala som sa jej.

"Som Artesína." Vravela a pozrela sa na more.

"Stále ťa nepoznám."

"Som tá mačka ktorá ťa zachránila." Zasmiala sa.

"Ako si............." Prerušila ma.

"Bolo to ľahké. Počula som strach na upírom území tak som behala."

"Nemôžu sa tu tí upíri vrátiť?" Spýtala som sa.

"Nie neboj. Mi na ich územie chodiť môžeme ale hneď keď prekročíme hranicu sa stratí naša ochrana. Ale keď sa tu vrátiš vráti sa aj ona."

"Aká ochrana?" Spýtala som sa.

"Pred dávnymi rokmi tu žila svorka vlkodlakov. Mali tu kľudný a pokojný život. Až kým ich nenapadli upíri a všetkých zabili. Vodca kmeňa Kalhar sa pred smrťou zaprisahal že toto miesto bude ochraňovať aj po smrti a že na toto územie už žiaden upír nikdy nevkročí.

"To existujú aj vlkodlaci?" Vravela som.

"Čo v dnešnej dobe neexistuje?" Vravela a na svojej poznámke sa zasmiala.

"Ale upíri nie sú zlý. A Majk ten čierno vlasí je môj priateľ." Skríkla som slabo.

"Tak to si ty. Ty..................

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

"Vstávaj." Počula som Mikov hlas. Otvorila som oči a Mike sa nado mnou skláňal. "Bol to iba sen."