21. Chapter - Drunk [Tamm]

369 34 1
                                    


,,Choď a už sa nevracaj."

Táto veta sa dokola opakovala v Harryho hlave, nechcela sa dostať von. Myslel si, že sa o chvíľu zblázni. Louisov zlomený hlas mu nedal pokoj ani vtedy, keď si pustil rádio na najvyššiu hlasitosť. Stále nemohol uveriť tomu, čo sa tam stalo. Tak rýchlo sa to zvrtlo a pokazilo, a to si myslel, že sa mu podarí zachrániť aspoň niečo.

Harry sedel v aute, práve bol na ceste domov. Matka ho pozvala ku nim do vily, ale odmietol, pretože nepotreboval počúvať jej nevhodné poznámky na Louisovu osobu a jeho rodinu. Nemohol za to, že mal takých rodičov. Keby nemal Harry strašnú a arogantnú povahu, určite by sa nikdy nič také nestalo. Zostal by pri svojom malom brunetovi. Ak by jeho ústa neopustili tie najhoršie slová, aké mohol povedať, možno by teraz sedeli u neho v byte, pozerali nudný film a bozkávali sa.

Žiaľ, kučeravec na svoju povahu doplatil.

Ucítil slabé vibrovanie vo vrecku tesných nohavíc, pravdepodobne to bola ďalšia kampaň, ktorú vybavil Tristan. Vybral si mobil z vrecka, odomkol ho a pozeral sa na správu, ktorú mu poskytol displej.

-You're asshole, Styles. You should pick up ur shits and man up. If u r a man of course.-

Po tom, čo si krátku správu prečítal, prekvapene nadvihol obočie a snažil sa indentifikovať odosielateľa. Louisovo číslo ešte stále mal, takže jeho vylúčil zo zoznamu páchateľov.

Potom mu svitlo.

Niall ho predsa nemal rád už od začiatku. Vždy bol nevrlý a otrávený voči Harrymu. Musel to byť jedine on.

Harry sa zamračil a pokúsil sa odpísať.

-I don't wanna talk about myself until I know who u r. H-

-It's not importnant. I just wanna know why r u so stupid? Why r u such a arsehole to my friend Louis? I know you liked him. -

Bola to pravda. Harry ho mal viac, než len rád. Miloval ho. Ale stihol si to všimnúť, až keď bolo príliš neskoro.

-It's none of ur business. It's doesn't matter, it is? Why are u so interested? I wanted discuss that with him today, not with u. But of course it's business of everyone and everything goes to the hell. It's really gets on my nerves. Bye. H.-

-He is home.-

-What? H-

-He went home now. Go for 'im and explain it to 'im.-

Harry už nechcel odpovedať. Ani nechcel ísť za Louisom. Jednoducho si potreboval prečistiť hlavu pár pohárikmi whiskey alebo niečoho veľmi silného, z čoho by sa poriadne opil, aby nepremýšľal nad problémami. Bol to od neho trochu zbabelý čin, no on ho bral ako samozrejmosť. Vychovali ho tak.

Zaparkoval na krajnici, vytiahol kľúče zo zapaľovania a vystúpil von z auta. Myšlienky na situáciu medzi ním a hnedovlasým futbalistom sa vytrácali čoraz viac, kvôli iným myšlienkam. Myšlienkam na štipľavú chuť alkoholu.

Jeho nohy narážali na kamenný chodník, pričom vytvárali dunivé ťažké zvuky.

Odomkol dvere, pri ktorých sa náhle ocitol Ashton. Kučeravý model už zabudol, že Ash zostal uňho doma. Prekvapene rozšíril oči a bez slov sa prešmykol vedľa ďalšieho bruneta v jeho živote.

Ten čakal aspoň malý náznak pozdravu, ale márne. Harry sa neobťažoval pozdraviť alebo mu aspoň zamávať. Jednoducho nič.

,,Čo sa deje, Harold?" Spýtal sa opatrne, kráčajúc bližšie k nemu. Sadol si blízko k nemu na bielu pohovku, znervózňovalo ho to večné ticho.

Harry nebol rád, že je Ash ešte stále v jeho dome. Bez neho by si určite vychutnával tiché popoludnie s fľaškou drahého alkoholu v rukách.

,,Nič." Odvrkol otrávene, akoby naznačoval Ashovi, že má konečne odísť a nechať ho osamote.

,,Prosím ťa, vidím ti v očiach ten smútok. Čo sa stalo?" Ashton to zrejme nepochopil.

,,Nechaj ma na pokoji. Chcem byť sám." Zavrčal, neuvedomujúc si svoje nevhodné chovanie.

Ash sa so sklonenou hlavou postavil na nohy, posledný krát sa pozrel do zranených zelených očí a odkráčal do neveľkej chodby. Bol pripravený odísť. Cítil sa ako piate koleso na voze - nepotrebný a nevítaný.

Kučeravcovi to bolo maximálne fuk. Natiahol ruky k presklenej poličke s fľašami rôznych druhov vína, whisky a vodky. Zobral si jednu fľašu a pohár, ktorý bol položený povedľa nej. Nalial si omamnú tekutinu do pohára a napil sa. Prvý hlt mu spôsobil nepríjemný pocit v hrdle. Po druhom sa mierne rozkašľal, no aj tak sa napil znova. A znova.

Až neskončil so širokým úsmevom, ležiaci na zemi. Jeho plán vyšiel dokonale, keďže úplne zabudol na Louisa a ostatné problémy, čo sa týkali jeho života.

Hľadel na biely strop, predstavujúc si na ňom nočné nebo plné žiariacich hviezd. Dokonca si predstavoval i rôzne zvieracie tvory pobehujúce po ňom. Ovce, jednorožce, či čajky. Správal sa akoby bol zdrogovaný, nie opitý. Zrazu sa prudko zdvihol zo studenej dlážky. Nebol to dobrý nápad, pretože sa mu okamžite zakrútila hlava a spadol naspäť.

,,Keby ma tak videla mama," zamrmlal si popod nos a zasmial sa.

,,Kričala by?" Spýtal sa sám seba a znovu sa pokúsil zdvihnúť pomocou svojich svalnatých rúk. Podarilo sa mu to, za čo sa v duchu pochválil. Poobzeral sa navôkol seba a zažmurkal, lebo sa mu príšerne krútila hlava.

Sklonil sa k stolíku a do svojej veľkej dlane schytil nedopitú fľašu. Priložil si ju k plným perám, lejúc do seba všetok jej obsah. Vypil toho tak veľa, že mohol dostať otravu. Lenže ako vždy, bolo mu to jedno.

,,Harold! Harold, ty si absolútne nevychovaný! Musíš sa správať vplyvne!" Napodobňoval Shannonin hlas, rozhadzujúc rukami presne tak, ako to robí ona. Poznal jej nahnevané nálady najlepšie zo všetkých. Bol predsa ich častým činiteľom.

,,Si v pohode?" Spoza jeho chrbta sa ozval známy hlas.

Harry tomu nemohol uveriť. Otočil sa, pozorujúc blížiaceho sa chlapca k nemu. Otvoril ústa dokorán, neprestávajúc pozerať sa na nečakanú návštevu.

,,Č-čo tu robíš?" Vykoktal zo seba, lapajúc po dychu.

Chlapec sa ku nemu rozbehol a pevne ho objal. Niekoľko minút ho dusil v medveďom objatí a hladil ho po chrbte. Potichy sa mu ospravedlňoval za svoje skutky.

,,Prepáč mi to. Nikdy som ti nič také nemal povedať. Zostaneme aj naďalej priatelia?" Opýtal sa, pričom si frustrovane prehrabol ryšavé vlasy. Prišiel sa ospravedlniť. Nevydržal by bez svojho najlepšieho priateľa. Veľmi dlho premýšľal nad tým, či má drzému kučeravcovi odpustiť. Ale nakoniec sa rozhodol odpustiť.

A nebolo to len kvôli novinárovi Samiemu.

,,Samozrejme." Povedal Harry podnapitým hlasom.

Aj keby radšej privítal Louisove ospravedlnenie.

~

,,Lou, no tak, nerob si z toho nič. Vykašli sa naňho a začni žiť!" Zvolal povzbudzujúco blondiak Niall.

Louisovi nepovedal o sms správach, ktoré poslal Harrymu. Nepovažoval to za potrebné. A predovšetkým, nízkeho bruneta by to len rozrušilo.

,,Okay, okay. Zabudnem na neho."


BLAME |l.s.| ✔Where stories live. Discover now