BLAME |l.s.| ✔

33. Chapter - Surprise [Tamm]

Harry si pritisol Louisovo telo k svojmu, aby mohol dýchať jeho vôňu. Louis si položil hlavu na Harryho potetovanú hruď a o malú chvíľu si už roztomilo odfukoval, zatiaľ čo Harry premýšľal. Premýšľal doslova o všetkom. O Louisovi, o Edovi, dokonca aj o rodičoch. Táto noc bola jednou z tých nocí, keď človek nedokáže zaspať, pretože má hlavu plnú myšlienok, a aj keď chce spať, znovu ho napadne niečo iné, čo musí so svojím vnútorným ja podrobne prebrať.

,,Dobrú noc, babe." Vyslovil šeptom kučeravec a pobozkal bruneta na čelo. Potom hlavu hodil do vankúšov a oboch ich prikryl teplou prikrývkou. Bol pripravený zaspať, ale aj tak ešte rozmýšľal. Cez jeho hlavu sa pohybovali stovky myšlienok. Rozmýšľal o tom, ako si u Louisa vybuduje úplnú dôveru. A tak sa rozhodol byť dobrým a poslušným priateľom, len a len pre toho úžasného futbalistu.

***

,,Keď som mal asi trinásť, v jeden deň sme mali futbalový tréning. Pamätám si, že vtedy som bol také nemehlo, že nechápem, ako som sa mohol dostať do anglického futbalového tímu. Loptu som nedokázal kopnúť ani na vzdialenosť dvadsiatich metrov. Oh, bože, to bola hanba." Zasmial sa Louis po tom, čo vyrozprával svoj zážitok z detstva.

,,Ver mi, ani ja som nebol ako stvorený pre svoju terajšiu kariéru. Nemal som žiadne svaly, nosil som strojček na zuby a strih mojich vlasov pripomínal páža." Harry sa pousmial, keď si spomenul na svoj nehorázne škaredý účes.

Chlapci si sadli na lavičku, pozorujúc kačky v rybníku. Harry po raňajkách navrhol, že by sa mohli ísť prejsť do neďalekého parku, porozprávať sa a vyčistiť hlavu od problémov.

,,Pozri sa na to. Aw, to je roztomilééé." Zatiahol unesene nízky brunet, pretože za jednou kačicou plávali dve malé káčatká. Pohľad na ne bol na zožratie. Ale Harry si užíval pohľad hlavne na svojho krásneho Louisa.

,,Myslím si, že je tu niečo roztomilejšie, než káčatká," šepol mu hravo do ucha. Louis sa ihneď začervenal a so širokým úsmevom na tvári pregúľal očami. Vždy sa červenal pri Harryho lichôtkach. Jednoducho sa nemohol len tak udržať a nečervenať sa. Pri kučeravcovi sa to nedalo.

,,Ehm. Veveričky?" Spýtal sa brunet, ktorý sa odvážil hrať na nechápavého. Kučeravý model sa iba pousmial, čím vystavil na obdiv tie svetoznáme jamky, ktoré ho vždy robili milším a príjemnejším, než bol v skutočnosti. Bolo to zvláštne, ale iba malé jamôčky v lícach dokázali prikrášliť jeho osobnosť.

Zvonku slušný a milý chlapec, zvnútra divoký bastard. Ale bastard vyrobený priamo pre Louisa Williama Tomlinsona.

,,Nie. Tomlinson je ten najroztomilejší."

,,Môj otec? Šibe ti?" Zasmial sa nízky chlapec a hravo udrel Harryho ramenom do ruky.

,,LOUIS Tomlinson, nie ." Harry sa pozrel na svojho priateľa a pomaly sa k nemu začal približovať. Srdce mu búšilo tak rýchlo, ako keby sa chystal pobozkať ho prvý krát. Stále sa cítil, akoby to bolo prvý krát. Pretože prvé bozky sú vždy najkrajšie. No bozkávanie sa s Louisom bolo stále dokonalé. Či po dvoch alebo päťdesiatich bozkoch.

,,Harry, tu nie. Sú tu malé deti, predsa nech-" Harry ho nenechal dopovedať vetu a pritisol svoje ružovkasté pery na Louisove. V tej chvíli mu nejaké deti v parku mohli byť jedno. Hlavné bolo, že sa bozkával s Louim. S jeho láskou.

Ich pery do seba narážali v pravidelných intervaloch, brunetove malé ruky chytili Harryho tmavé kučery a jemne za ne zaťahali, čo prinútilo modela trochu zavzdychať. Už to začínalo vyzerať tak, akoby si to chceli rozdať práve tam, na lavičke, v praku, pred všetkými a za bieleho dňa. No chlapci si uvedomili, že na verejnosti sa kvôli novinárom nemohli správať takto, takže svoju činnsoť prerušili.

,,Harry, poďme preč. Chcem ťa niekam zobrať." Šepol hravo nízky brunet a pomaly sa postavil z drevenej lavičky, na kamenistý chodníček vedúci pozdĺž celého parku.

,,Kam ma chceš zobrať?" Spýtal sa nedočkavo kučeravec, no odpovede sa nedočkal. Louis iba pokrútil hlavou na znak nesúhlasu, z čoho si Harold sám dokázal vydedukovať, že sa mu to jeho priateľ nechystá povedať. Pravdepodobne to malo byť prekvapenie.

Louis ho zaviedol späť na parkovisko, blízko Harryho bytu. Spoločne nasadli do Louisovho Mustanga. Harry začínal byť veľmi otravný, pretože vždy, ak sa naňho chystalo nejaké prekvapenie, neustále sa vypytoval každé maličkosti, ktoré ho v tej chvíli napdali.

,,No tak. Povedz mi, kam ideme. Alebo mi to aspoň naznač." Zaprosil kučeravý chlapec so psím pohľadom.

,,Nie, nepoviem ti to. Ale je to jedno z mojich najobľúbenejších miest. A nie, nie je to žiadna španielska reštaurácia, i keď by som si teraz niečo také dal." Oznámil brunet. Mračil sa, no úsmev mu z tváre aj tak nezmizol.

Harry urazene odul spodnú peru a vytiahol si mobil z vrecka, odmietajúc s Louisom komunikovať. Napokon ho napadlo, že by svojim fanúšikom mohol ukázať aspoň trochu vecí z jeho osobného života. Predsa len, čoraz viac tínedžeriek im vymýšľalo OTP meno. Larry, Hou, Houis, Tomles... A mnoho ďalších. Ľudia tých dvoch milovali. Samozrejme, že sa medzi nimi nachádzali aj neprajníci, no tých stále ubúdalo.

Klikol na aplikáciu twitter a rozhodol sa poslať fotku šoferujúceho Louisa s popisom:

Day off. We're going somewhere. He refused tell me where, tho... @Louis_Tomlinson .x

O pár sekúnd sa na obrazovke jeho mobilného telefónu začali ukazovať stovky upozornení. Tento svet bol tak rýchly. Harry si skúsil predstaviť ľudí, ktorí celý deň presedeli s mobilom alebo notebookom v ruke, kontrolujúc, či ich idol náhodou nepridal nový tweet. Podľa neho to bolo trošku bláznivé, no zároveň milé.

So širokým úsmevom sa pozeral na komentáre.

Mad_Zoey - @HarrySelyts Oh my god! So cute xx

We_ShipLarry - @HarrySelyts @Louis_Tomlinson Aww. Larry feels (heart emoji)

Lovaticforlife - Woah. Woah. So lovely

@GemmaStyles - He looks so cute, @HarrySelyts Can I keep 'im?

Harry pregúľal očami, pretože už jej milion krát povedal, nech nechá Louisa napokoji. Iba ho zbytočne rozčuľuje.

@GemmaStyles - Fck ya Harold, I keep 'im no matter what (devil emoji) 

,,Neznášam ju," zašomral ticho Harry po tom, čo si prečítal ďalší komentár od Gemmy.

,,Ako vidím, náš milý Harold Styles sa zas moc nudil, čo?" Spýtal sa nižší chlapec, pričom pobavene nadvihol obočie, nič netušiac o komentároch od Gemmy. Aj tak by sa len usmial.

,,Nechceš mi povedať, kde ideme, tak sa aspoň môžem posťažovať fanúšikom." Jeho hlas vyznel tak, akoby bol urážlivé malé dieťa. Prekrížil si ruky na hrudi a pohľad presunul na okono, dívajúc sa na svet vonku.

,,Nesprávaj sa, ako malé dieťa. Pripomínaš mi Mayu." Zastonal hnedovlasý člen národného futbalového tímu.

,,Pozri! Oni o nás píšu dokonca príbehy!" Vykríkol nadšene mladší chlapec, ukazujúc svojmu priateľovi komentáre, kde ľudia posielali webové stránky s príbehmi o celebritách. Tzv. fanfictions.

,,Nezdá sa ti to trochu šialené? Chodíme spolu krátko a pubertiačky o nás píšu zamilované fanfictions. Oh nie, čoho som sa to dožil." Louis pregúľal očami a krátko zamrnčal.

,,Hey, neurážaj ich. Nech si píšu, čo chcú. Bude mi jedno, že zo mňa urobia vlkolaka, či vraha. Máš byť predsa rád, že náš vzťah podporujú a nepíšu nám nenávistné správy. Teda, väčšina z nich," zamrmlal, mávajúc rukou.

,,Okay, nerozoberajme to. Nepotrebujem začínať hádku. Chcem s tebou prežiť pekný deň plný bozkov a úsmevov, a nie kriku a hnevu."

,,Súhlasím s tebou, Lou-Lou."

,,Je to medzi nami vyriešené?"

,,Áno. Vlastne nechápem, prečo sa dokážeme pohádať kvôli hocakým banalitám."