BLAME |l.s.| ✔

28. Chapter - How I met his mother [Puppy]

Nedeľa, pár minút po siedmej ráno.

Harry by najradšej niekoho nakopal do zadku, no musel vstať z teplej postele a ísť otvoriť tie prekliate dvere, pretože by ich asi osoba za nimi roztrieskala.

Zastal však ešte medzi dverami jeho spálne a pozrel sa na chlapca, ktorý sa po tom, čo vstal z postele, pritúlil k jeho vankúšu a niečo si zašomral popod nos. Usmial sa a v tichosti zatvoril za sebou dvere. Len v Louisových pyžamových nohaviciach sa vybral k dverám, pričom si cestou cez obývačku prešiel niekoľkokrát cez oči, ktoré sa nie a nie otvoriť.

"Už som tu!" zvolal, keď bol tesne pri dverách a ozvalo sa ďaľšie zúrivé klopanie.

Otvoril dvere a nadvihol prekvapene jedno obočie.

"Čo tu robíte? Spolu?"

"Uhni," vyhŕkol Niall, odstrčil Harryho od dverí a spolu s Liamom vošli do bytu. Obaja vyzerali hrozne, ak mal pravdu povedať Harry. No ani sa im nečudoval. Média ich začali hltať, akoby boli oni kus bezbranného mäsa a média dravé pirane.

"Áno, poďte dnu," povedal Harry, ako sledoval dvoch mužov, ako si kráčajú pokojne do útrob bytu. Povzdychol si a pregúľal očami pred tým, než zatvoril hlavné dvere a pobral sa za nimi do obývačky, kde sa usadili na sedačku. Podstatne veľký kus od seba.

Harry sa posadil do kresla, napravo od sedačky, aby na oboch videl.

"Tak," tleskol rukami, až sa obaja chlapci mykli. "O čo ide?"

Liam sa nadýchol, no nič z neho nevyšlo, tak sa slova ujal Niall. Obaja sa pozerali na vlastné ruky. Harry nevedel prečo, no prišla mu tá situácia veľmi vtipná. Mal chuť sa nahlas rozosmiať. No to by prebudil Louisa.

"To čo sa stalo vče-"

"Kámo, bolo to všade!" zvolal Harry a zasmial sa. "S Louisom sme neverili vlastným očiam."

Obaja ho spražili nahnevaným pohľadom, a tak zmĺkol a kývol Niallovi rukou, aby pokračoval.

"To čo sa stalo včera," zdôraznil Niall a Harry mal chuť znova niečo povedať, zostal však radšej ticho. "Bola to chyba," povedal Niall, no Harry počul v jeho hlase zvláštne emócie. Možno si to len domýšľal, no možno tam niečo bolo.

"Vieš Harry," začal Liam. "Mám priateľku, ktorú mám rád."

"Ktorá ťa podvádza," neodpustil si pregúľanie očami Niall.

Liam sa na neho zamračil. "Aj ja som ju podviedol. S chalanom."

Harry sa nervózne zasmial, pretože si začal uvedomovať napätie v miestnosti. "Tak ale... aj ona ťa podviedla s chlapom, nie? Nie je to vtipné?" Obaja sa na neho pozreli, akoby mal tri oči a ich výrazy naznačovali, nech je radšej ticho, než aby mal hovoriť úplne kraviny.

"Lenže ona sa len tak vyparila a išla za iným chalanom. Skôr, než sa... než sa stalo to medzi nami," povedal prísne Niall. Chcel pre Liama len to najlepšie. A ak to nebol on, tak to už vôbec nebola Sophia.

"Eh," odkašľal si Harry a obaja sa s nadvihnutým obočím naňho pozreli. "Nechcem znova zasahovať do vašej úžasnej konverzácie, ale ak ste si nevšimli, je nedeľa ráno, ja som vstal z postele a v posteli ma čaká najkrajšie stvorenie na svete a ja tu tvrdem v kresle, pričom by som tu ani nemusel byť," povedal skoro na jeden výdych. "Takže načo ste prišli za mnou?"

Niall sa uškrnul. "Nebuď hlúpy, Harry. Neprišli sme za tebou," mávol rukou. "Prišli sme za Louisom."

Zamračil som sa. "Prepáčte, ale o siedmej ráno neposkytuje rady dvom zmäteným gayom."